To, že sa nezúčastním ME v Taliansku som vedel už pár mesiacov predtým. V tom dátume bol však na pláne aj trifekta víkend v maďarských Eplénach tak som tam teda nemohol chýbať. Moje zranenie kolena zo začiatku júna už bolo zažehnané no výpadok v tréningu , hlavne čo sa týka bežeckých tréningov, mohol vytvoriť nejaké problémy. Za posledný mesiac som totiž nabehal ‚úžasných‘ cca 100 kilometrov čo inokedy odbehnem za týždeň, takže som očakával, že to nebude jednoduché bežať celý trifekta víkend a v konečnom dôsledku som bol aj celkom rád, že som na ME nešiel pretože by som tam zase nič neukázal a narobil si len hanbu ako sa hovorí.V Eplénach som už bol aj predtým a vedel som zhruba čo môžem očakávať ale priznám sa na túto lokalitu nemám veľmi pekné spomienky a ani sa mi to tu nepáči. Čo sa týka konkurencie tak najprv som očakával, že tu veľmi konkurencia ani nebude ale čím bližšie k pretekom bolo tak tým viac kvalitných mien sa objavovalo v štartovke a ja som sa mohol tešiť na to , že si poriadne zapretekám. Keďže už máme leto tak počasie tomu cez víkend aj zodpovedalo a bolo slnečno bez mrakov a to hnusné slnko vypekalo na hlavu čo mne absolútne nevyhovovalo a toto bola pre mňa najväčšia prekážka zo všetkých keďže ja teplo neznášam vôbec dobre.Štart supru bol o 8:00 a začiatok bol celkom netradičný keďže sa štartovalo so sandbagom na chrbte.Po asi 200 metroch smerom hore sme sa otočili a vrátili sa k štartu kde sme zložili vrecia a vydali sme sa do prudkej zjazdovky. Zatiaľ som bol na vedúcej pozícii ale veľmi rýchlo ma dobehol Peťo Mlynár, ktorý sa dostal dopredu a začal udávať tempo, a za mnou boli už ďalší dvaja pretekári Michal Rajniak a Dávid Szabo. Po chvíli sa zjazdovka trochu vyrovnala a Mišo sa dostal predomňa. Prekonali sme takú maú stenu a bežali ďalej. O chvíľu sme pribiehali ku twisteru, čo mi prišlo trochu divné ale nejako som to neriešil. Peťo, ktorý mal pred nami mierny náskok ,však už mieril na angličáky a ja spolu s Mišom a Dávidom sme to zvládli a bežali ďalej. Asi kilák behu a cez cargo sieť sme prišli k olympusu , ktorý sme preleteli a bežali ďalej. Bežecká pasáž a potom trať odbočila o 90° do prava do prudkého kopca. Takto sme niekoľko stoviek metrov pokračovali hore kopcom cez také rúbanisko a veľmi sa tu bežať nedalo pretože bolo tu veľa rôznych nepríjemných rastlín ktoré nám komplikovali pohyb a ostávali po nich aj nepríjemné stopy na tele. Po pár minútach sme prišli k benderu a tu nastal vážny problém. Už ako som sa blížil k benderu tak som videl ako Mišo, ktorý bol nejakých 10 sekúnd pred nami , vedie rozhovor s organizátorom na štvorkolke ktorý nás tam čakal a to neveštilo nič dobré. Tu sme sa žiaľ dozvedeli že vraj ideme zle a táto prekážka je až na nejakom 6 km a my sme mali odbehnutých ešte len 3km. Nevedeli sme čo ideme robiť a len tak sme tam stáli a boli sme bezmocní pretože sme nevedeli prísť na to kde sme zle odbočili alebo kde nastal problém , pretože sme stále šli po značenej trati a ani dobrovoľníci na predošlých prekážkach nám nič nepovedali. Teraz mi už dávalo zmysel to, že prečo mi prišlo čudné že twister bol tak skoro pretože tak skoro byť nemal. Skúšali sme aj s organizátorom na štvorkolke prísť na to ,že kde sme zle odbočili aby sme sa keď tak vrátili a bežali ďalej ale vyzeralo to tak ,že zle sme už šli posledné 2 km takže vracať sa už nemalo nejaký zmysel. Tak sme sa teda pomalým klusom a aj za pomoci lanovky vrátili do festivalky a mali sme taký plán, že pobežíme ešte raz s nejakou inou vlnou a že čas sa nám bude rátať do elity ale maďarský organizátori nám to akosi neumožnili a teda najprv to vyzeralo tak , že chcú vinu ako keby hodiť na nás že my sme prekročili pásku a bežali zle našou vinou. Peter Mlynár, ktorý mal to šťastie v nešťastí že robil burpees na twisteri a teda sa dozvedel skôr že ide zle tak teda nejako sa vrátil na trať a dokončil závod správne bol dokonca pri dobehu do cieľa diskvalifikovaný. Tak sme teda spolu s organizátormi po niekoľkých hodinách prišli na to kde sa stala chyba. Ako sme bežali prvý kopec , tak my sme ho bežali po ľavej strane pretože tam bol tieň no po niekoľkých stovkách metrov trať odbočovala z tejto zjazdovky do prava cez les. Túto odbočku sme si však nevšimli ale čo je dôležitejšie ani nemohli všimnúť pretože chýbala dôležitá páska na zemi ktorá by uzatvorila koridor z ľavej strany a teda by nám neumožnila pokračovať rovno ale by nás odklonila na opačnú stranu zjazdovky kde by sme pokračovali doprava správnym smerom( podotýkam že značenie sme mali stále aj na našej ľavej strane vo forme pások na stromoch). Aj vďaka tomu ale aj vďaka vysokej tráve sme si teda nevšimli že trať ide do prava ale my sme aj napriek tomu pokračovali pretože značenie stále bolo aj v ľavo od nás keďže iná časť trate sa napájala presne pri tomto mieste takže my sme nemali ani pocit že ideme mimo trať pretože značenie tu stále bolo. A tak sme teda pokračovali rovno ku twisteru správnym smerom avšak asi o 2 km trate skôr ako sme mali. Organizátori teda na naše potešenie uznali svoju chybu a ospravedlnili sa , Peťovi zrušili DQ a nám ako satisfakciu dali voľný lístok na ďalšie preteky a týmto by som sa im teda chcel aj poďakovať že sa to takto vyriešilo , pretože mýliť sa je ľudské a aj takéto veci sa stávajú a aj keď nás to mrzelo že sme takto rýchlo ukončili preteky boli sme radi že sa to vyriešilo aspoň takýmto spôsobom a verím že to prinesie zlepšenie do budúcna.Po (pre mňa ) nie veľmi náročnom supri nasledovalo náročné čakanie na sprint a náročné to bolo z toho hľadiska , že bolo teplo a človek musel hľadať tieň aby zbytočne nestrácal energiu a vodu na slnku. Štart bol naplánovaný na 13:30 a ja som vedel, že aj keď to bude len sprint pre mňa to bude náročné v takých teplotách a vôbec som sa netešil. Opäť nás čakal štart so sandbagom na chrbte no nebolo to nič náročné tak po chvíľke sme už zase šliapali veľmi nepríjemnú a strmú zjazdovku. Dopredu sa dostali Mišo s Peťom a hlavne Mišo sa snažil nejako utrhnúť a spraviť si náskok no Peťo sa nedal a držal sa ho ako kliešť. Pre mňa to však nebolo príjemné tempo a mal som naozaj čo robiť aby som si ich udržal aspoň na tých 10/15 sekúnd predomnou , keďže za posledný mesiac som toho veľa nenabehal a už vôbec nie v kopcoch tak to bolo pre mňa až nechutne bolestivé sa ich ako tak držať. Našťastie pre mňa však toto stúpanie nebolo dlhé a po asi 10 minútach sme sa dostali k balancu kde boli tí dvaja predomnou len pár sekúnd. Balance sme zvládli , tak isto aj monkey bar a začala taká príjemná bežecká pasáž. Bežali sme dole kopcom lesom a ja som borcov predomnou začal sťahovať , bežalo sa mi príjemne. Po určitej chvíli som ich aj dobehol a rozhodol som sa, že nebudem na nič čakať veď predsa je to sprint netreba tu veľmi taktizovať tak som ich teda aj predbehol a snažil sa im dole kopcom nastúpiť a spraviť si menší náskok. Mišo sa však nedal a vybral sa za mnou takže videl pekne v priamom prenose môj pád a kotrmelec ale postavil som sa okamžite a vlastne som asi ani nespomalil takže v cieli pochválil aj efektnosť môjho pádu :D . Prišla invert wall a prudký a technický zbeh ku jazeru , kde nám už začínali zavadzať ľudia , ktorí ešte bežali super. Zbehli sme na cestu a pokračovali k jazeru , tu som si povedal že ako parádne sa mi beží a na týchto bežecký pasážach som mal krásne ľahké nohy a cítil som sa skvelo. Peťo za nami už strácal nepodarilo sa mu zachytiť náš nástup a mal stratu niekoľkých 10 sekúnd. Čo som však nedomyslel bolo to že ja som očakával že na trati je len jedno jazero a že už sme pri oštepe. Na moje prekvapenie , keďže som nedokončil Super tak som to nevedel , som po prekonaní tohto jazera zistil že nás tu čaká ešte jedno stúpanie. Nebolo síce dlhé ale ako som spomínal vyššie v kopcoch mi to tento víkend vôbec nešlo a Mišovi sa tu podarilo vybudovať predomnou menší náskok a tak isto aj Peťo za mnou niečo sťahoval. Našťastie nebolo to dlhé stúpanie a na jeho vrchole nás čakala lezecká stena. Kopec ľúdí na trati zo supru nám zavadzalo takže aj beh nám sťažovali ale stenu som chytil voľnú takže som ju nejako zvládol aj keď nebola úplne jednoduchá a pokračoval zbehom dole k druhému jazeru. Za týmto jazerom nás čakal oštep. Mišo nedal a ja som vedel, že ak chcem vyhrať musím dať. Oštep som hodil a ostal zaseknutý medzi vrchným drevom a slamou ale ja som videl že ide už už vypadnúť tak som z tade vyšprintoval čo to len šlo. Niekde na konci burpees zóny však počujem ako niektorí na mňa kričia že vypadol. Zastal som a nevedel teraz čo mám robiť. Nevedel som kedy presne vypadol či už som bol mimo zóny alebo nie. Začalo dohadovanie s dobrovoľníkmi ktorí mi však nepovedali nič , môj brat a ešte niektorí vraveli že mám bežať že vypadol až potom, ale ja som nevedel čo mám robiť či som to stihol alebo nie a začínal som byť v strese pretože sekundy ubiehali. Rýchlo som sa pýtal Paťa Milatu , ktorý tam tiež bol že ako to videl nech mi povie či mám robiť alebo nemám robiť burpees. On tak isto nevedel že čo , bola to naozaj nejasná situácia. Nakoniec som sa rozhodol, že bežím ďalej. Stratil som však niekoľko drahocenných sekúnd a Mišo medzitým doončoval svoje burpees a Peťo prichádzal tak isto k oštepu. Bežal som po takom potôčiku , snažil sa nevrážať do ľudí ktorí bežali super a plietli sa pod nohy ale niektorí ako keby boli hluchí a nemí a neschopní sa uhnúť. Priekopy s vodou , slip wall , opäť kúsok potok a už som bol pri bucket brigade. Rýchlo som naberal vedro no na moje počudovanie už počujem ako mi brat hovorí , že mišo s peťom už sú tiež tu. Nechápal som ako ma tak rýchlo mohli dobehnúť, asi som nejako neodhadol tempo keď som bežal sám od oštepu a bežal veľmi ležérne a uvoľnene. Priznám sa na psychickej pohode v tej chvíli mi to nepridalo. Okruh s vedrom som už dokončoval spolu s Peťom a mišo bol nejakých 10/15 sekúnd za nami. Nasledoval herkules. Peťo šiel ťahať ten istý ktorý ťahal na Supri. Ja som sa snažil si nejaký vybrať. Skúšam prvý. Nič. Skúšam druhý. Nič. Nechápal som či som tak slabý alebo či je to také ťažké. Začal som trošku stresovať pretože čas bežal a videl som že Peťo už svoj má takmer vytiahnutý. Skúsil som ísť na druhú stranu. Nič. Bol som trochu zúfalý. Nevedel som si vybrať a pomedzi to tu bolo kopec absolútne hlúpych ľudí keď to mám tak povedať, pretože im bolo jedno že ja tam bojujem o pódium a oni si dokončujú svoj 5 hodinový super a nechceli ma pustiť k vreciam. Peťo svoje vytiahol no kým som tam prišiel už to ťahal nejaký iný pretekár. Tak som skúsil ťahať o jedno vrece vedľa a konečne sa mi zazdalo že je to o niečo ľahšie tak som sa s tým začal trápiť. Mišo medzitým už bol v burpees zóne pretože on nevytiahol. Po presne dvoch minútach a pár sekundách som opúšťal túto prekážku a v konečnom dôsledku sa mi viac oplatilo robiť burpees a stratil by som menej času. Peťo už mal vyše minúty náskok a Mišo dokončil svoje burpees niekoľko desiatok sekúnd za mnou a ja som vedel že na poslednom stúpaní to bude ešte veľký boj udržať si druhé miesto , pretože s prvým som sa rozlúčil. Ľudia opäť zavadzali , miestami som ich ani nevedel na úzkom chodníku obehnúť no nakoniec už vo veľkej kríze , pretože slnku pieklo a mne bolo neskutočné teplo , som dosiahol vrchol stúpania , absolvoval plate drag a vydal sa posledným zbehom dole. Multirig som trochu musel riskovať pretože Mišo už bol len kúsok za mnou ale zaváhanie neprišlo , atlas a už aj som bol v cieli no bolo to len tak tak a mal som dosť bol som úplne hotový z toho tepla a veľa nechýbalo a prišiel by som aj o druhé miesto. V nedeľu nás teda čakali posledné ale aj najnáročnejšie preteky a to Beast. Štart bol o 9:00 a v tento deň malo byť ešte väčšie teplo ako deň predtým. Po štarte sme sa držali skupinka 5 bežcov. Až v druhom stúpaní sa to začalo trhať a dopredu sa dostal Mišo. Ja som bol druhý a za mnou Peťo Mlynár. Takmer na konci stúpania bol memory test. Ten som si zapamätal celkom rýchlo tak sme si s Mišom utvorili menší odskok pred Peťom ktorý je z tejto prekážky vo veľkom strese :D . Po twisteri nasledoval zbeh a ja som cítil že s Mišom trochu tempo začíname zvyšovať. Po benderi nasledoval technický zbeh kde som vedel že pred Peťom si spravíme určitý náskok. Išli sme tempo ktoré nám obom vyhovovalo a striedali sme sa v udávaní tempa. Táto časť pretekov bola pre mňa veľmi príjemná pretože to bolo pekné bežecké a boli sme skrytý pod stromami. Cítil som sa veľmi dobre. Prekážky a kilometre ubiehali a nedialo sa nič závažné stále sme bežali spolu s Mišom a spoločnosť nám robila len štvorkolka a Paťo Milata ktorý bol kameraman a bežal popri nás. Miestami som za nami videl Peťa ktorý mal takú približne minútovú stratu na nás. Trošku ma to znepokojilo pretože som dúfal že to bude viac. Menšia kríza prišla na jednom krátkom stúpaní na slnku kde som hneď pocítil to staré známe a nepríjemné mravčenie v rukách a nechutné teplo. Naštastie sme sa hneď skryli v lese a prišla občerstvovačka kde som sa oblial vodou a kúsok mi to pomohlo no kúsok som sa začínal báť toho čo ma čaká v závere. Cítil som sa však veľmi dobre a žiadna iná kríza neprichádzala a tak sme teda aj prišli na balance ktorý bol na nejakom ja už ani neviem možno 16. km. Samozrejme Mišo bol vedľa mňa. Po balanci nasledoval monkey bar ale ja som videl že Peťo už nie je minútu za nami ale že to je ovela menšia strata. Nasledoval dlhý bežecký zbeh v ktorom som vravel Mišovi že nemôžeme sa nechať dobehnúť Peťom pretože on je silný v kopci a že by sa nám hneď snažil nastúpiť a utrhnúť sa. Mišo povedal že nás nedobehne. To však nebola celkom pravda a po prvom plávaní a v stúpaní smeron ku lezeckej nás už dobehol a presne ako som predpovedal na nič nečakal a nastúpil. Ja som nebol schopný reagovať , Mišo to skúsil no po chvíli ho aj on nechal a tak sme sa teda trochu potrhali a premiešali. Na oštep sme prichádzali nasledovne. Peťo prvý , nedal . Mišo pár sekúnd za ním , dal. Ja cca 20 sekúnd za Peťom na treťom mieste som tiež nedal. Mal som spravených cca 23 burpees keď burpees zónu opúšťal Peťo a vydal sa naháňať Miša. Ja som dokončil svoje burpees ale značne rozsekaný po angličákoch som zažíval celkom krízu. Nejako som sa dostal až k bucketu ale na okruhu som bol veľmi pomalý a prišli aj kŕče do pravej nohy. Videl som ako Mišo už dokončil herkula a ide do posledného stúpania a ako je na herkulovi aj Peťo ktorý ho tak isto zvládol a pokračoval ďalej. Mne začínalo byť brutálne teplo a aj keď sme absolvovali vodné prekážky nemal som pocit že ma to nejako schladilo pretože voda v nich bola dosť teplá. Vedel som že najhoršie chvíle prídu v poslednom stúpaní. A tak aj bolo , v tomto stúpaní mi totálne ako sa hovorí došlo a vyplo ma. Z posledných síl som dokončil posledné prekážky plate drag , multirig , atlas a v cieli som sa zvalil do tieňa a vypil som asi 100000 litrov vody a premýšľal som nad svojím konečným ‚až‘ tretím miestom.Eplény opäť predviedli, že vedia byť náročná lokalita pre preteky a že vedia potrápiť aj tých najlepších avšak mne sa tu opäť raz nepáčilo a pre mňa osobne je to najhoršia a najmenej obľúbená lokalita pretekov v celej CEU takže dúfam že už tu nebudem musieť prísť. Svoje výkony hodnotím pozitívne a som s nimi spokojný a aj keď väčšina top borcov a jeden japonec boli v dolomitoch aj tak sme sa tu zišli traja silní a niekoľkí menej silní pretekári a vzájomne sme si dali zabrať. Po menšom výpadku vidím moju veľkú slabinu momentálne v kopcoch, v ktorých som strácal obrovské množstvo sekúnd cez víkend a teda na tomto budem musieť v najbližších dňoch a týždňoch zapracovať. AUTOR : JAKUB HAVIARIK
