Hoci som do poslednej chvíle rozmýšľala, či sa nepostavím na trať Ultra a nezopakujem si ten neskutocny zážitok z minulého roka, kde som sa ešte týždeň po tom učila znova chodiť ten , kto to zažil, vie, o čom hovorím...ale kedze táto sezóna je pre mňa skôr trápenie , forma ide z preteku na pretek dole vodou, rozhodla som sa vypustiť to a postavila som sa na štart Supru, ktorý sa bežal v nedeľu. Keby som vedela, ako bude slnko vypekat už ráno ,asi by som si to rozmyslela, nakoľko my dvaja moc nie sme kamoši , a už keď je teplota nad 20st.,pocitujem proste vyčerpanie skôr, ako keď je príjemných 12st. Hneď po štarte nás čakala nekonečná zjazdovka, počas ktorej som spomenula asi všetkých svätých, a toto nekonečné stúpanie sa zopakovalo niekoľko krát ešte potom čiže nakoniec z nevinného Supru sa stal masaker tak túžobne som očakávala nejaký potok alebo dunk wall, ktorý však neprišiel a potom bol asi tak na 5sekund na záver...čas bol katastrofa, takmer 3hodiny, ale aspoň som necvicila na prekážkach, čiže aspoň toto beriem pozitívne, 0 burpees...takže dúfam , že do Valce, kde sa uskutoční Trifecta weekend, sa troška ochladí a nevypecie má hneď po prvom kopci Gabriša
