Po úspechoch v Kromeríži a v Pezinku som si veril, že môžem získať prvé miesto v CEU sérii, no veľký strašiak pre mňa bola predpoveď počasia na finálové preteky v Bialke. Hlásili azúro a vysoké teploty. V Bialke sa uskutočnili preteky aj minulý rok a vedel som, že väčšina trasy bude na zjazdovkách a aj z mapy pretekov, ktorá bola zverejnená pred pretekmi sa dalo usúdiť, že v lese sa veľa nepobeží. Takže aj napriek tomu, že v priebežnom poradí som mal najlepšiu pozíciu pred finále, som cítil mierny stres a tlak, že ako to dopadne a pokladal som poradie za otvorené a celkom zamotané. Počas cesty do Bialky som teda vytiahol pero, papier a kalkulačku a spolu s Petrom sme urobil nejaké výpočty, že kto má aké šance a kto ako musí skončiť aby predbehol toho či tamtoho. Výpočty boli zaujímavé, no skončili sme pri tom, že uvidíme čo sa udeje na trati.Štart bol o 08:00 hod. čo mi však až tak nevyhovovalo a chcel som, aby bol ešte aspoň o hodinu skôr. Kvôli teplu a slnku som teda musel vymyslieť nejakú taktiku ako pobežím. Rozhodol som sa, že najrozumnejšie a najlepšie bude ak pobežím od začiatku pohodičku a smerom ku koncu pretekov sa budem snažiť zrýchľovať ak to bude možné.Začiatok pretekov bol teda pre mňa teda dosť ťažký najmä po psychickej stránke, nakoľko som sa musel držať dosť vzadu štartového poľa a prvých pár desiatok minút som bežal na chvoste TOP 10. Z profilu a z mapy pretekov sa dalo vyčítať, že v prvej polovici pretekov sa bude bežať hore a dolu ako na hojdačke a strmé zbehy budú striedať strmé výbehy. Zbehy a ani výbehy nakoniec až také strmé neboli a aj hore kopcom sa dalo viac menej v pohode bežať, problém mi akurát robilo slnko, ktoré sa začalo opierať do zjazdoviek čoraz viac. Prvé vážne zmeny nastali na Twisteri, kde sa z vedúcej pozície ( na ktorú som strácal cca 50 sekúnd) prepadol Peter, ktorý šiel na burpees a do čela sa dostal Pavel Hrdina a spolu s ním bežali Peťo Ceniga a Jakub Kolář. Ja som sa posunul na nejaké 6.miesto a spolu s Dávidom Szabom sme si šli také príjemné tempo. Ako kilometre ubiehali, začal som badať na skupinke vpredu, že začínajú mierne spomaľovať a aj z ich prejavu som vyčítal, že asi im nie je práve najlepšie. Ćakalo nás asi najťažšie stúpanie na trati a my sme sa spolu s Dávidom dosť výrazne priblížili k vedúcej skupine a ja som bol konečne viac pokojný a začal som si uvedomovať, že moja taktika sa ukázala ako správna, pretože slnko pripekalo čoraz viac, bolo mi teplo ale zatiaľ to nebolo nič kritické. Nasledoval prvý oštep, na ktorom sa však nič nezmenilo pretože prvých 6/7 pretekárov svoj pokus zvládlo a poradie sa nemenilo. Mali sme za sebou väčšinu stúpaní celých pretekov za sebou a aj kilometrovo sme sa už preklopili do druhej polovice, pretože to bol cca 12. kilometer a ja som sa rozhodol, že je čas zrýchliť tak ako som si to naplánoval. Začal som sa spolu s Dávidom výraznejšie približovať k vedúcej skupinke a môjmu posunu vpred pomohla celkom nečakane slack line. Pavel ju zvládol, no ďalší asi 4 pretekári či už predomnou alebo za mnou nie takže poradie sa výrazne pomenilo a ja som sa dostal na druhé miesto za Pavla a za mnou bol už Peter. Ja som sa však neuspokojil a kým sme prišli k druhému oštepu, už som sa prebojoval na prvé miesto a vytvoril si aj asi 20 sekundový náskok pred Pavlom. Pri oštepe sa nachádzal celý môj fanklub ( bol tam oco, mama, brat sestra atd. atd. ) takže trošku mi privodili stres navyše keďže môj otec to dosť prežíval, možno viac ako ja, a chcel že by som svoj pokus zvládol :D . Nenechal som sa rozhodiť a svoj pokus som s prehľadom zvládol, ešte som im oznámil, že som v pohode nemám žiadnu krízu a bežal som ďalej. Kúsok popri mne bežal môj brat, ktorý telefonoval s ocom a ten mu dal info, že Pavel ani Peter oštep nedali a dokonca aj ďalší pretekári za nimi takže sa mi vytvoril komfortný možno aj dvojminútový náskok. Vedel som, že tieto preteky už s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrám, petože sme mali za sebou cca 16 km a do cieľa nás čakali už len asi dve vážnejšie stúpania a zvyšok dole kopcom a tak isto aj všetky vážnejšie prekážky som už mal v podstate za sebou. Takže do cieľa som si len už udržiaval pohodlný náskok a kontroloval situáciu za sebou. V tých stúpaniach, ktoré ma ešte čakali, som už začal cítiť, že sily mi už ubúdajú a aj do cieľa som dobehol v stave, že ešte keby mali preteky nejaké 2/3 km viac tak už by som mal problém. Takže takticky som to zvládol naozaj skvele a bol som so svojím výkonom veľmi spokojný. K víťazstvu v CEU sa snáď ani nemusím vyjadrovať, je to veľký úspech nakoľko konkurencia tento rok bola veľká.Na druhý deň nás čakal Super. Po úspechu z predošlého dňa som si povedal, že nech skončím na ktoromkoľvek mieste bude mi to jedno, no keď som už stál na štarte zase tam bola tá chuť, že chcem vyhrať. Na štarte bolo aj niekoľko poliakov, ktorí nebežali v sobotu takže som očakával, že si zapretekáme poriadne. Moja taktika sa zmenila a chcel som sa držať v kontakte s čelom pretekov. To sa mi aj darilo a držal som sa približne 15 sekúnd za Petrom, ktorý udával tempo. Ako kilometre ubiehali tak sme sa odčlenili a spravili si celkom zaujímavý náskok taká trojica vpredu a to Peter, Ja a pretekár z Poľska. Na twisteri Peter opäť spadol a ja som sa spolu s poliakom dostal do vedenia. Nasledoval olympus a bender a potom nás čakalo v podstate posledné stúpanie, ktoré však bolo celkom dlhé. Skúsil som spraviť mierny nástup, no Poliak odolal, tak som opäť zvolnil a na vrchol stúpania sme dobehli spolu. Trošku sme si oddýchli v zbehu a pribehli sme k oštepu. Podarilo sa mi vytvoriť si nie veľký ale celkom dôležitý náskok cca 5/10 sekúnd. Nestrácal som čas a rýchlo hodil, úspešne a tak som bežal ďalej čo mi sily stačili. Obzrel som sa a videl som ako Poliak netrafil. Vedel som, že aj tieto preteky mám v kapse ako sa hovorí a tak som dobehol do cieľa viac menej v pohode a v kľude, nakoľko to bolo už len z kopca. Lepšie pre mňa víkend v Bialke dopadnúť nemohol takže som bol spokojný ale aj vyčerpaný a unavený nakoľko som šiel preteky naplno a súperi mi nedali nič zadarmo.Autor: Jakub Haviarik
