Prvý tohtoročný “Super“ v centrálnej EU preveril sily a odhodlanie každého z nás. Trať na Donovaloch bola podobná ako na minuloročnom “Beaste“ (samozrejme kratšia – 14,55 km, prevýšenie 916 m a 26 prekážok), avšak počasie diametrálne odlišné. Tento krát nás už od rána trápilo sucho a veľké horúčavy. Keďže väčšina členov tímu sú ľadové odchovy, dali im tieto extrémne teploty poriadne zabrať. Niektorých dokonca úplne vyplo, čo ich stálo popredné miesta na aké sme zvyknutí. Ale pekne po poriadku...
Po registrácii sme sa šli preklusnúť a doplnili posledné tekutiny v podobe iontového nápoja od Aone. Pred 9. hodinou sme si už hľadali dobré miesta na štart. Začínali sme klasicky cez dymový závoj a hneď nasledoval beh cez pneumatiky. Začiatok trate bol pomerne bez prekážok (ak nerátame “Zvolenčák“, horúčavy a samých seba) ale postupne sa objavovali čoraz častejšie. Prekvapením bol “Sandbag“ úplne na konci trate, keď sme si všetci s vidinou cieľa mysleli, že si už na nás organizátori nič neprichystajú. Našťastie nás prebralo k životom neúnavné povzbudzovanie nášho manažéra Juraja Paučeka, za ktoré mu veľmi ďakujeme a samozrejme aj za tú úžasnú hostinu, ktorú nám po preteku spolu s rodičmi Michala Rajniaka pripravil. Ako už býva zvykom, vedenia sa od začiatku chopil náš najlepší pretekár Peter Žiška a aj po trestných 30 burpees dobehol s neuveriteľným časom 01:35:39. Tie musel spraviť po páde z lezeckej steny, ktorá mala nové, užšie úchyty, ako tie na ktoré sme boli zvyknutí z predchádzajúcich pretekov. Ďaleko za ním dobehli Tomáš Satinský (01:40:26) a Ádám Tóth (01:44:29). Za nimi dobehol Michal Rajniak, neskôr Martin Zapalač, Juraj Teplica, Patrik Milata a ďalší členovia tímu. Terka Janečková obsadila štandardné prvé miesto v Elite Women s časom 02:03:09, Katka Makúchová „vďaka“ zbytočným angličákom skončila na 4. mieste.
Potom ako sme doplnili stratené tekutiny (víťazka sa vďačne nechala od dobrovoľníkov obslúžiť spod stola), sme si užili ľadovú spartanskú sprchu a vyššie spomínanú hostinu – bola grilovačka, aj s kotlíkovým gulášom u Michalových rodičov. Po príjemnom obede, sa ešte niektorí vybláznili v potoku, prehodili pár slov, zbalili a pomaly vyrazili naspäť domov. Tešíme sa na ďalšie preteky v poľskej Krynici, ktoré sú už za dva týždne.
