Najsevernejšie položené dejisko pretekov v centrálnej Európe. Na dlhú cestu do Gdynie sme sa vybrali už v piatok skoro ráno v osem miestnom mikrobuse, ktorý bol vlastne deväťmiestny, ale išlo nás len 8. Cesta dlhá 750 km z Popradu nám miestami ubiehala veľmi rýchlo, hrami ktoré nám v aute krátili čas. Občerstvili sme sa asi v polovici 2 väčšími tortami, ktorých chuť sa len ťažko popisuje. Náš člen Patrik Milata oslavoval narodeniny, tak sme to využili a kúpili sme mu tortu, ktorú sme aj zjedli. Podvečer sme dorazili do miesta konania pretekov, kde sme našli stanové mestečko a rozhodli sme sa, že si pôjdeme zabehať. Ľahký klus po dlhej ceste nám všetkým prospel a Peter s Jakubom si vylepšili ešte beh, kúpeľom v 10°C Baltskom mori, kde neplávali ani čajky ani ryby, taká zima tam bola. Večer sme si spoločne posedeli pri ohni, ktorý horel hneď vedľa stanového mestečka. Zvrhlo sa to tam na tancovačku a spev s poľskými kamarátmi. Keď sme sa športovo a spoločensky vyžili vrátili sme sa do stanov a išli sme spať.
Ráno o 9:00 vyštartovala prvá elitná vlna, ktorá nebola početná. Na štarte stálo asi 20 pretekárov a pretekárok. Hneď po štarte nás čakal prudký kopec, do ktorého sme museli vybehnúť a v jeho závere boli laná na ležiacich stromoch po ktorých sme museli vyjsť hore. Ištván Muskatal po zdolaní tejto prekážky narazil hlavou do stromu, ktorý vyrástol práve pred ním, čo pobavilo ostatných pretekárov, ktorí bežali vedľa neho. Trať bola veľmi bežecká, väčšina z nej sa nachádzala v lese po lesných chodníkoch a cestičkách. Dĺžka bola necelých 7 km na ktorých nás čakalo asi 17 prekážok. Ako tím sme zaznamenali najmenší počet burpees v tejto sezóne, čo nás veľmi teší. Na základe malého počtu pretekárov sa nám v mužskej kategórii podarilo obsadiť všetky popredné miesta, kde na prvom mieste skončil Peter Žiška s malou stratou len necelej minúty skončil za ním Jakub Haviarik (ktorý však bežal za tímy a preto bol vyhodnotený v tímoch). V jednotlivcoch teda na 2. mieste skončil Martin Zapalač, ktorému na chrbát dýchal spomínaný Ištván Muskatal z Maďarska. V tímoch sa nám taktiež podarilo zvíťaziť v zložení Jakub Haviarik, Dušan Zapalač, Juraj Teplica a Patrik Milata. Ženské zastúpenie sme mali taktiež, bežala za nás a súčasne svoje prvé preteky Terezka Beitlová, ktorá sa venuje triatlonu a cestným behom a nám sa ju podarilo zlákať na preteky v Gdynii, kde sa jej podarilo aj zvíťaziť. Po pretekoch sme sa tradične otužili v sprchách, počkali sme na vyhlásanie, zbalili stany a išli sme sa pozrieť ešte do mesta, ktoré je veľmi pekné a bolo plné príjemný ľudí. Na pláži sme hľadali mušle a piesku sme zanechávali stopy, ktoré za nami zahladzovalo more.
Cestou späť sme sa opäť zastavili na torte a obohatili sme ju ešte 1l zmrzliny, aby nám v aute nebolo príliš teplo.
Príchod na Slovensko bol v skorých ranných, a v nedeľu niektorých členov tímu čakal už tréning v Tatrách. Veľká vďaka patrí Liptovskému Dvoru, v ktorom sme v nedeľu regenerovali aj keď nie všetci, ale tentokrát hlavne za sprostredkovanie auta, bez ktorého by sa nám len ťažko podarilo dopraviť na preteky.
S výsledkami sme samozrejme spokojní, no najviac nás teší pocit, že spolu môžeme zažiť veľa zážitkov, na ktoré človek nezabúda a ostávajú mu vryté do pamäte, až kým ich neprepíše niečo silnejšie. Veľke ďakujem patrí všetkým pretekárom, ktorí cestovali až do Gdynie a podieľali sa na výbornej tímovej atmosfére a súdržnosti.
Autor : Peter Žiška
