Trápenie a zlý zdravotný stav z Valčianskej doliny u mňa pretrvával ešte asi 2 týždne no potom sa to konečne začalo zlepšovať. Rozhodol som sa preto, že na Spartana do Kazincbarciky pôjdem. Jediné čo mi však robilo starosti bolo to, že som sa obával vysokých teplôt, ktoré by mi určite narobili problémy na trati. V sobotu nás čakal Super a na štarte, ktorý bol o 07:00 h nás bolo v elite len niekoľko. Konkurencia tu z môjho pohľadu nebola veľká, očakával som naháňačku s Dávidom Szabom alebo Adamom Thotom, ktorí v minulosti už niekoľko krát stáli v elite na pódiu, avšak akosi im tento víkend nevyšiel a takpovediac som ich vôbec nevidel. Slabšie obsadená štartovka však dávala šancu ukázať sa iným hráčom a to napríklad raketám z nášho tímu ako je Štefan alebo Jano. V sobotu teda so mnou vyrazil na trať Planeťák, ktorý cítil obrovskú motiváciu a svoje megatresky v nohách zapálil už od začiatku a rozhodol sa dokonca diktovať tempo na špici. Ešte v krátkosti doplním stav počasia a ten bol taký, že v noci bola búrka a popršalo takže trať bola mokrá a blatistá avšak obloha už bola takmer bez mrakov a začalo vyliezať to hnusné slnko a tak bolo dusno a celkom aj teplo. Po cca prvých dvoch km, keď sa už planeťák dostatočne ukázal pred kameramanom na štvorkolke, som sa rozhodol, že jeho mediálny priestor sa blíži ku koncu a dostal som sa do čela pretekov ja a začal som udávať tempo. Pri nosení sandbagu a následnom stúpaní sa mi podarilo vybudovať si asi 40/50 sekundový náskok. Čakala nás séria prekážok, kde sme postupne zdolali atlas carry, plate drag, lezeckú stenu a následne nás čakal oštep. Panáka som trafil avšak oštep vypadol a tak som sa vybral robiť burpees. Mal som asi 17 burpees keď hádzal Štefan avšak obrovský tlak, ktorý v tej chvíli pocítil nezvládol a taktiež sa pripojil ku mne v burpee zóne. V tej chvíli zhasli jeho nádeje na víťazstvo ale zrejme asi aj jeho megatresky v nohách. Od oštepu som odbiehal stále na prvom mieste, no za mnou kúsok bol neznámy maďarský pretekár, ktorý však následne spadol na balanci a tak som sa vpredu už nadobro osamostatnil. Zvyšok pretekov som si tak v kľude odbehol a odkontroloval, avšak nebežalo sa mi vôbec dobre. Na poslednom stúpaní som už v plnej kráse pocítil slnečné lúče, ktoré ma aj napriek tomu, že nebolo ešte ani 8 hodín ráno, veľmi rýchlo uvarili. Tak som s obavou aké teplo mi bude na druhý deň, dobehol do cieľa na prvom mieste. Trať bola ťažšia ako som očakával a na 11 km sme nastúpali 500 výškových metrov. Na druhom mieste dobehol Štefan , ktorý tak zvládol svoju šancu a ukázal aké petardy má v nohách.V nedeľu nás teda čakal Beast. Štart bol opäť o 07:00 h avšak počasie bolo o čosi lepšie ako v sobotu nakoľko bolo viac pod mrakom a bolo aj asi o 2/3 stupne chladnejšie. Na štarte nás bolo opäť iba niekoľko no do hry vstúpil nový hráčik a to Ján Vladár, ktorý chcel ukázať svoje megatrony v nohách a využiť túto šancu na prvé pódiové umiestnenie v elite vo svojej spartanskej kariére. Môj plán bol jasný a to bežať si takú pohodu a zrýchliť v druhej polovici. Prvých asi 7 km bola trať totožná s traťou supru takže som viac menej vedel čo nás čaká a druhá polovica bola skôr bežecká a nachádzalo sa tam len niekoľko prekážok. Janove megatrony v nohách vystrelili a tak vystrelil aj Jano, ktorý udával tempo cca prvé štyri km. Na plno využil svoj mediálny priestor a ukázal aj nejaké nástupy v prvotných stúpaniach avšak v pohode sa mi ich podarilo zachytiť. Pušný prach mu trochu zvlhol na lezeckej stene kde som sa dostal na prvé miesto a z prvého miesta som hádzal aj oštep, ktorý som tentokrát trafil. Svoj pokus premenil aj Jano, ktorý mi v návale radosti a šťastia začal kričať, že : ''máme to, máme to''. Áno mali sme to, lebo podľa našej taktiky a plánov sme mali odbiehať spolu z oštepu na prvých dvoch pozíciách avšak Janči akosi zabudol, že nás čaká ešte takmer 18km pretekov . A tak som si teda bežal na prvej pozícii a Jano si bežal na druhej/tretej nakoľko sa naháňal s maďarským pretekárom, ktorý tiež super deň predtým nebežal. Niekde na 12tom km som zvládol slack line chcel sa osviežiť na občerstvovacej stanici, kde však chýbalo to hlavné a to voda. V návale paniky som sa pokúšal spojazdniť cisternu, ktorá tam bola avška nepodarilo sa mi to. Kto však bol prekvapenejší ako ja, že na občerstvovačke nie je voda boli asi dobrovoľníci, ktorí asi zabudli prečo tam len tak stoja v lese a že prečo sa to volá water station. Tak som teda uchmatol vodu, ktorú mali položenú dobrovoľníci na zemi občerstvil sa ňou, za čo sa ospravedlňujem ale keď som smädný nie som to ja. Tu som zistil, ze jano s maďarským pretekárom sú nejakých 50 sekúnd za mnou a tak som sa rozhodol, že je na čase si spraviť komfortný náskok a začať pretekať a tak som v značne zvýšenom tempe pokračoval smer cieľ a z tempa som poľavil až na vrchu posledného stúpania, kde som zistil, že môj náskok je dostačujúci. Tak som teda už len v kľude dobehol tie posledné 2 km do cieľa na prvom mieste. So svojím výkonom na beaste som bol oveľa spokojnejší pretože sa mi bežalo o dosť lepšie ako deň predtým a užil som si to oveľa viac. Jano kvôli burpees dobehol nakoniec na treťom mieste no aj tak bol spokojný pretože sa mu konečne podarilo byť na pódiu v elite a ukázal aj on aké má petardy v nohách. Po Kazincbarcike, kde to bola pre mňa povinná jazda, ma čakajú preteky v Czarnej Gore, kde to už bude o inom a opäť sa môžem tešiť na nabitú štartovku. Dúfam len, že nebude teplo a že snáď aj zaprší.Autor: Jakub Haviarik
