Preteky v Kutnej Hore zhodnotím tak trošku netradične. Na pláne bolo druhé kolo CEU série a to na sobotnom sprinte a v nedeľu bol na pláne super. V Kutnej Hore sme pretekali už aj minulý rok takže vedel som do čoho idem a očakával som, že trať sa veľmi od minulého roka nebude líšiť. Ďalšiu vec , ktorú som pred štartom vedel bolo to, že na oba dni bolo prihlásených naozaj dobrých pretekárov a, že v CEU som už dávno nebežal preteky s takou silnou konkurenciou. Oba preteky sa z môjho pohľadu odohrali v podobnom aj keď v konečnom výsledku odlišnom duchu. Ako som spomenul zhodnotenie pretekov bude trochu netradičné a to v tom, že zhodnotím viac menej len záver pretekov. Na sobotnom sprinte sa vlastne ani nič dôležité neudialo počas celého preteku a rozhodovalo sa až v závere. Na lezeckú stenu sme prileteli 4 členná svorka vlkov hladných po víťazstve v zložení Ja , Peter Žiška , Tomáš Tvrdík a neznámy pretekár z Juhoafrickej republiky, ktorý bežal naozaj skvelo a mali sme čo robiť udržať s ním bežecký krok. No na prekážkach bolo vidno , že y sme tu tí skúsenejší a to sa potvrdilo aj na lezeckej stene kde našu skupinku opustil a my sme pokračovali v trojici smer cieľ. Ja a Peter sme mali pár sekundový náskok na Tomáša ktorý trošku stratil na lezeckej stene ale tento náskok bol bezvýznamný. Nasledoval ostnáč v potoku. Po jeho zdolaní sme už trochu spomalili pretože sme vedeli že nasleduje balance a vedeli sme že aj táto na oko ľahká prekážka môže zamútiť vodu veď Tomáš by o tom vedel rozprávať svoje. Nepadli sme a nasledoval atlas carry. Boli sme mokrý od vody takže to bolo náročnejšie ako obvykle ale nič strašné. Mne sa tu však neviem akým zázrakom odopli hodinky a spadli mi na zem takže ak som odbiehal musel som sa po nich vrátiť. Stále sme mali s Peťom mierny náskok ja som však pri zapínaní hodiniek ich zase musel zbierať zo zeme takže v úplne úzkom kontakte som nebol. Nasledovalo strmé stúpanie ku chrámu či čo to tam bolo. Tu sme prišli ku bucketu. Tu som opäť stratil niekoľko drahocenných sekúnd pretože som si vybral až 5 kýblov a nevedel som si z nich vytiahnuť len jeden a aj keď som v maďarsku bežal až s tromi vedrami v jednom tak 5 sa mi zdalo veľa tak som s tým chvíľu zápasil a začínal som byť naozaj nasratý. To už mal Peťo náskok možno 10 sekúnd a dostal sa predomňa aj Tomáš. Pri dokončovaní okruhu s vedrom sme si skontrolovali, že na skupinku ďalších favoritov máme náskok minútu. Vedel som že to nestačí a beďňa nie je istá a že rozhodne aj tak oštep. Pribiehal som k oštepu a snažil som sa trochu si zohriať ruky a ramená. Peter si vybral oštep ktorý som si chcel ja tak som sa vybral k inému a medzi tým som sledoval ako hádže a triafa ale a aj s dávkou štastia keď trafil do dreva ale oštep ostal zapichnutý. Nevadí víťazstvo je v tíme pomyslel som si a vedel som že tento mierny 10 sekundový náskok si do cieľa udrží. Ako som sa pripravoval na svoj hod videl som ako Tomáš nedal. Nijako som sa však podľa mňa nenechal rozhodiť týmto necítil som zrazu žiaden väčší tlak alebo niečo podobné jednoducho som to hodil ale totálne zle a šiel som aj ja cvičiť a v tú chvíľu som mal chuť to aj zabaliť a skočiť z tých hradieb dole. Bol som na seba nasratý. Nevadí cvičil som ako o dušu a burpees som odcvičil za 1:15 min. medzitým však všetci tí čo bežali v skupinke za nami svoj pokus premenili lebo nikto sa k nám do burpees zóny nepripojil. Do cieľa som ešte zabojoval a v závere sa mi podarilo predbehnúť ešte Jirka Vacíka ktorý už bude vedieť že trať a hlavne záver si treba naštudovať pred pretekmi. V cieli ma čakalo sklamanie keď som zistil koľko ľudí ma až predbehlo a zistil som tak že som až piaty čo bolo pre mňa sklamanie pretože to bola CEU séria a tá je pre mňa dôležitá a hlavne bodovanie nie je podľa mňa celkom spravodlivé a 5.miesto je možno najhoršie umiestnenie čo sa týka počtu bodov. Po pretekoch som bol na seba ešte asi hodinu nasratý a nechápal som čo sa so mnou deje pretože v tejto sezóne som mal na oštepe len 25% úspešnosť zatiaľ a to je naozaj veľká mizéria a už druhý krát som si odhodil isté pódium. Veľmi ma to štvalo aj z toho ohľadu že sa mi bežalo parádne a že sme to v predu naozaj sypali čo to šlo a že som to takto nevyužil. Nasratie vystriedalo odhodlanie že na druhý deň sú ďalšie preteky a že tam si skúsim napraviť chuť.Keď som vravel že v sobotu bola na štarte tvrdá konkurencia tak v nedeľu k nim pribudli ešte ďalší dvaja borci a to Pavel Hrdina a Rišo Hynek takže to bolo nabité takmer na 100%. Klimatické podmienky však neboli také perfektné. Bola zima, pršalo dokonca miestami začal s dažďom padať aj sneh. Opäť by som podrobne opísal dianie od lezeckej steny. Pribiehal som na ňu na 5.mieste. Prvý bol Pavel Hrdina ktorý mal náskok predomnou niečo vyše minúty.Na druhom mieste bol juhoafričan ktorý bol cca 20 sekúnd za ním. Tretie miesto s náskokom cca 30 sekúnd predomnou strážil Peter a kúsok za ním na štvrtom mieste bol Michal Rajniak. Na lezeckej stene sa však začali diať veci. Keďže boli všetky steny ktoré sa mi pozdávali obsadené zvolil som si hneď prvú z kraja na ktorej bol Peter. Na prvom prehybe sa však akosi zasekol tak som tak chvíľu čakal kým sa posunie no on nakoniec spadol. Ja som však stenu zvládol a ako som prebiehal ďalej na trať zistil som zaujímavú skutočnosť že v burpees zóne sa nachádzajú hneď traja pretekári a to Mišo , Peťo a juhoafričan. Takže som bol zrazu na druhom mieste a dokonca v hre o víťazstvo keďže Pavel bol kúsok predomnou a usúdil som že robil tak isto trest. Opäť ostnáč a potom balance. Spomínal som pred chvíľou že ak si nedáte na balanci pozor tak môže urobiť zlé veci a to sa stalo presne Pavelovi ktorý trošku neuvážene šiel na balance ale spadol a šiel robiť trest. Ja som si dal pozor a bežal som na prvom mieste . Bol síce so mnou tímový kolega Feri ktorý však už pretekal len tak pretože nejakým spôsobom zle odbočil takže si trať neúmyselne skrátil ale chcel to dobehnúť aj keď vedel že bude DQ. Ja som si ho však vôbec ani nevšímal poriadne a jediné na čo som myslel je to ako sa trápim na oštepe a začínal nastupovať stres a strach že si to zase pokašlem. Výrazne som spomalil aj tempo a snažil som sa prísť na oštep viac menej v pohode aby som nebol taký zadýchaný. Na okruhu s vedrom som zase skontroloval náskok a mal som cca minútku náskok pred prenasledovateľmi ale vôbec som to neriešil myslel som len na ten oštep. Ruky a ramená som mal kúsok skrehnuté tak medzi vedrom a oštepom som sa ich snažil kúsok rozhýbať. V takom strese aký som mal na oštepe som ešte asi nikdy nemal na žiadnej prekážke. Nie z toho že tam bolo veľa ľudí alebo z toho že som bol prvý to nie veď nebolo to prvýkrát keď som bol vo vedúcej pozícii ale stres som mal z toho akú som nemal momentálne ‚formu‘ na oštepe a dúfal som že to tentokrát zlomím. Nasledoval radostný výkrik keďže som ho tam trafil ako kedysi pekne do stredu tak ako som to hádzal aj predtým a ako som bol zvyknutý a spadol mi kameň zo srdca a už som začínal tušiť že vyhrám. Mokré a zablatené ruky mi na multirigu nevadia a to sa aj potvrdilo nenastal tu žiaden problém. Kúsok som sa bál herkulesa či ho náhodou nenaložili nejako extrémne ale zvládol som aj to a tak som si v pohode dobehol posledných niekoľko stoviek metrov a dobehol si po víťazstvo. Trochu ma mrzelo že to víťazstvo neprišlo včera kde to bolo dôležitejšie ale výhra pri takejto konkurencii bola tak isto veľmi dobrá a potešujúca.Dva dni a dva odlišné preteky a teda opäť sa potvrdilo známe že každé preteky sú iné. Na sprintoch je najväčší problém to že na ten oštep prídeme naozaj zadýchaný na vysokých pulzoch takže je to oveľa ťažšie ten oštep dať a predsa len na tom supri ktorý je dlhší sa ide trochu voľnejšie tempo aj na nižších tepoch tak je to o niečo ľahšie. Takže asi je výhodnejšie keď pár sekúnd pred tým oštepom človek spomalí a trochu sa vydýcha čo je však pri sprintoch niekedy ťažké pretože tam niekedy rozhodujú sekundy. Preteky v Kutnej Hore sa mi páčili a som naozaj rád že sme si takto zapretekali a že sa tu zišla taká konkurencia a pevne verím že sa to bude opakovať častejšie a že to bude takto nabité na každých pretekoch veď takto je to predsa zaujímavejšie a prípadné úspechy si tak človek viac cení.Autor: Jakub
