Tento report z trifecta víkendu v Lipne bude celkom stručný a rýchly pretože aj na trati som bol stručný a rýchly. V Lipne sa konali preteky už druhý krát ale keďže minulý rok som v čase pretekov ležal v posteli na liečebnom pobyte v USA tak som si tu odbehol premiéru.Takže prejdem rovno k veci. V sobotu o 8:00 sme teda vyštartovali na trať Beastu a ja som na nič nečakal a vyštartoval ako raketa a hneď sa dostal na čelo pretekov a začal udávať tempo. Nevidel som dôvod prečo nezvoliť takúto taktiku. Už vo Valči sa mi bežalo naozaj dobre, teraz som bol ešte viac oddýchnutý pretože Ultra bolo už pred mesiacom a aj na tréningoch som cítil že mi to behá naozaj dobre čo sa mi potvrdzovalo aj na časoch. Na štarte chýbalo niekoľko kvalitných mien pretože sú odcestovaní v USA alebo sa z iných dôvodov nezúčastnili no aj tak som tu vedel nájsť kvalitných súperov či už chalanov z ETOSu Riša Chrappu alebo Peťa Cenigu alebo českých chalanov ako Peter Dorňák. Preto som sa rozhodol na nič nečakať a tak ako som vyštartoval v takom duchu som bežal aj prvý kopec a išiel som do toho naplno. Podarilo sa mi vybudovať hneď mierny náskok s ktorým som pribehol k prvej vážnejšej prekážke a to balance. Prekvapila ma jeho náročnosť pretože bol do kopca a bol asi najťažší aký som kedy v CEU absolvoval. Nespadol som a pokračoval do kopca ďalej. Za seba som sa neobzeral a stále som šiel do toho naplno a snažil sa si vybudovať pohodlnejší náskok. Prišli sanbagy ktoré ma tiež celkom prekvapili pretože boli dosť skoro a to sa povrávalo že sa so sandbagom pôjde na stezku korunami stromov tak som ich nečakal. Nevadí odniesol som okruh a aspoň som si skontroloval súperov za sebou a videl som že mám náskok už cca 50 sekúnd a to sme boli na trati ešte len cca 17minút takže zatiaľ som bol spokojný. Prišla viac menej bežecká pasáž , ktorú nám občas spestrila prekážka. Profil trate bol príjemný občas sa šlo do kopca občas dole kopcom a občas nejaká rovinka. Presne takéto profily mám rád a takéto mi najviac vyhovujú. Príroda a okolie boli tiež naozaj pekné a trať viedla peknými ihličnatými lesmi. Ja som si preteky naozaj užíval , dokázal som ísť vysoké tempo a popri tom som necítil vôbec nejakú veľkú námahu a bežalo sa mi skvele. Za seba som sa neobzeral pretože to ja robím málo kedy. Približne na nejakom 10/11 kilometri sme prišli k armeru a za ním nás čakala slackline. Toto bola tiež ťažká prekážka a opäť bola tak ako balance do kopca no podarilo sa mi ju dať takže som sa potešil a bežal ďalej. Urobil som takú malú otočku v lese a vracal som sa opäť popri armeri a mohol som si skontrolovať súperov. Nikoho som však nevidel tak som si myslel že mám náskok už cca 3 minúty. No spartan kameraman(môj brat) na štvorkolke mi povedal že mám náskok cca 1:30min na Riša Chrappu. To ma celkom prekvapilo myslel som si že to je viac tak som si povedal že ok idem tomu opäť trošku pripučiť. Tak som aj vykonal a pár nasledujúcich kilometrov som začal trochu viac píliť no stále sa mi šlo veľmi príjemne. Beh a občas nejaká prekážka a kilometre ubiehali a ani neviem ako a bol som pri chodníku korunami stromov. Naozaj nás tu čakali sandbagy. Nebolo to však nič náročné a aj keď to bol dlhý okruh tak som ho zvládol v pohode a mohol som si opäť skontrolovať náskok ktorý bol na úrovni cca 4minúty s ktorým som bol spokojný. Po takej bežecko-prekážkovej vsuvke a o niekoľko minút neskôr sme pribehli k oštepu. Náskok som mal pohodlný no aj tak som bol v strese a to z toho že posledných cca 11 pokusov som trafil takže štatisticky to netrafenie už muselo prísť a to ma vystresovalo :D . Takže už ako keby dopredu som vedel že nedám a to sa aj stalo tak som absolvoval 30 burpees no mrzelo ma to hlavne aj preto že pri pohľade na hodinky a na čas som videl že nestíham byť v cieli pod dve hodiny čo bol taký jeden môj mini cieľ. O časť svojho náskoku som týmito burpees prišiel no aj tak som vedel že mám dosť veľký náskok a že to už mám v kapse ako sa hovorí a že tieto preteky vyhrám. To sa mi ešte viac potvrdilo keď po odnesení bucketu som nikoho za sebou nevidel takže som usudzoval že zrejme aj môj prenasledovateľ oštep nedal. V pohodovom tempe som tam dobehol do festivalky , zvládol multi a na stene za multi som si ešte aj šnúrku zaviazal aby som nestratil topánku na plávaní ktoré ma čakalo. Z mojej strany to bol teda plavecký výkon hodný sekery a som rád že som sa neutopil, zvládol som lezeckú stenu , znovu sa šiel topiť a už len stena a bol som v cieli s časom 2:03 hod. So svojím výkonom som bol spokojný , veď bežecky to bola úplná paráda z mojej strany a pocitovo najlepšie preteky tejto sezóny určite.Na druhý deň ráno znovu o 8:00 sme teda znova museli ísť do roboty volačo pobehať a tento krát na trať Supru. Od začiatku to bolo ako cez kopírák a v ničom sa to nelíšilo od Beastu z mojej strany. Opäť do čela a znovu do toho mastiť čo to šlo. Pri balanci však pri mne bol jeden borec , neviem kto to bol ale beast nebežal no z balancu spadol a ja nie tak som teda opustene pokračoval ďalej. Na sandbagoch som bol o 20 sekúnd rýchlejšie ako deň predtým a bežalo sa mi aj pocitovo lepšie a aj tento medzičas to ukázal. Po plate dragu som mal náskok cca 40 sekúnd a na druhom mieste bol opäť Rišo Ch. Tu na jednom mieste som však zastal a chvíľu aj čaka Riša či za mňou ide a kričal naňho či ideme dobre pretože sme šli k oštepom a ja som sa bál že som nejako zle odbočil a odbočil na trať sprintu. Išli sme však dobre to len organizátori priniesli pre nás takéto spestrenie. Oštep som dal a nabudený a potešený som si teda povedal že ide sa na to že si idem vybudovať nejaký pohodlnejší náskok keďže som ho trošku stratil tým váhaním. Tak som do toho tlačil nasledujúce kilometre a náskok sa zväčšoval. Na stezke som mal náskok už skoro 3 minúty a bol som spokojný vedel som že aj tieto preteky vyhrám . Tak som teda s kľudom absolvoval záverečný zbeh , multi , plávanie ,stenu , opäť plávanie a bol som v cieli. Nemal som svojmu výkonu čo vytknúť bol som naozaj spokojný a hlavne preto lebo sa mi bežalo naozaj ľahko a bez námahy. Pred poobedným sprintom som sa cítil trochu unavený ale oproti tomu ako som sa cítil vo Valči pred dvoma týždňami keď sa ešte ozývalo Ultra to sa s tým nedalo teraz ani porovnať. Na štarte som videl na svojich súperoch že vyzerajú byť dosť unavený a aj podľa ich slov som súdil že sa necítia najlepšie čo ma potešilo pretože som chcel úspešne zavŕšiť zlatý hetrik. Videl som tu však asi dvoch alebo troch borcov ktorí naopak vyzerali úplne fresh a očividne nebežali ani jeden pretek cez víkend zatiaľ. Nevadilo mi to , veril som si aj tak a tak ako aj predošlé preteky aj teraz som vyštartoval veľmi rýchlo a hneď som do toho tlačil čo to šlo. Nohy už neboli celkom ľahké no aj tak na vrchu prvej zjazdovky som mal medzičas asi o sekundu lepší ako ráno na supri takže som bol spokojný. Za sebou som však cítil oddýchnutých súperov ktorí sa ma snažli udržať. Na balanci sa však trochu poradie pomiešalo a jeden z nich určite spadol , neviem presne pretože ja som sa neobzeral a mastil ďalej. Na sandbagoch medzičas o 10 sekúnd horší ako ráno nevadí , náskok som mal cca 30/40 sekúnd takže pohoda. Ku oštepu som už pribiehal s náskokom niečo viac ako minúta odhadom a keď som ho dal tak som vedel že už ma delí len kúsok od víťazstva. Pocitovo sa mi aj záverečné kilometre šli dobre ale nepovoľoval som a snažil sa prísť do festivalky s aspoň 2 minútovým komfortným náskokom. To sa mi aj podarilo a tak som sa v dave pretekárov zo supru popredieral až do cieľa na prvom mieste a tak sa mi teda podarilo 3 kráť zvíťaziť s čím som bol nesmierne spokojný.Tieto víťazstvá ma veľmi tešia , najmä môj predvedený bežecký výkon ale stále je tu jedno veľké ALE a to také že tu chýbal môj tímový kolega a to japonec Peťo Žiška ktorý by si určite nenechal takto podrývať pretekovú autoritu a zrejme by nenechal niekoho len tak vyhrať 3 krát po sebe :D . A určite aj niekoľko ďalších pretekárov kvalitných tu chýbalo takže ja sa nepozerám až tak na tie prvé miesta ale skôr na tie pocity z môjho výkonu s ktorým som spokojný a to ma teší oveľa viac. Som však veľmi rád že sa mi darí držať tento rok celkom stabilné a vyrovnané výsledky keďže tento rok som bol najhoršie na 5.mieste aj to len raz a zvyšné preteky som v top4 takže pevne verím že v nastolenom trende budem pokračovať aj v závere sezóny.Možno sa niekomu ponúka otázka a zaujíma ho prečo tiež niesom v USA tak je to kvôli tomu že sa mi tento rok nedalo ísť kvôli zamestnaniu aj keď nakoniec to vyšlo tak že zrejme by som do Ameriky stihol ísť no to som sa dozvedel dosť pozde takže tento rok už nič z toho aj keď ma to mrzí najmä kvôli tomu ako sa mi teraz behá. Ostáva mi len veriť a dúfať že v Sparte to bude minimálne takéto ako je to teraz keď nie lepšie a ja urobím všetko preto aby to tak bolo.Autor: Jakub Haviarik
