Tak ako minulý rok aj tento rok sa konali MS v trifecte v gréckej Sparte. Aj napriek tomu, že v Sparte sa mi vôbec nepáčilo , som sa predsa len rozhodol, že do Grécka vycestujem a pôjdem si zapretekať veď predsa sú to MS tak prečo nie. Na tieto preteky som sa nijako špeciálne nepripravoval a ani nečasoval formu pretože dlho nebolo jasné či vôbec do Grécka budem môcť vycestovať kvôli práci.Keďže to boli MS v trifecte tak sa bežali všetky tri úrovne za jeden víkend a vyhodnocoval sa súčet časov. Prvý z troch pretekov bol Super a tak som sa teda v sobotu o 8:00 postavil na štart plný očakávaní ale hlavne som sa veľmi tešil. Konkurencia sa oproti minulému roku o dosť zdvihla bolo tu veľa kvalitných pretekárov z celého sveta. Mojím cieľom bolo TOP10 na ktorú som si celkom veril pretože bežecky som sa cítil celkom dobre. Štart bol dole kopcom a bol naozaj veľmi rýchly aj na pomery štartov v CEU :D . Na štarte som nemal veľmi dobrú pozíciu takže prvých niekoľko stoviek metrov som sa musel dosť predierať dopredu. Nasledujúcich niekoľko kilometrov bolo viac menej len bežeckých občas nejaká prekážka no mne sa bežalo fajn išiel som si tempo, ktoré mi vyhovovalo nehnal som sa nejako dopredu naháňať pretekárov predomnou. Svoju konkrétnu pozíciu som ani len netušil ale odhadoval som to niekde okolo 12.miesta zatiaľ som to však neriešil nejako vedel som, že najmä záver bude rozhodujúci pretože tam bude dosť prekážok kde sa bude dať robiť burpees a bude tam aj dlhý úsek v potoku. Na cca 9. kilometri sa však začali diať nečakané veci. Už na nosení sandbagov som stratil asi dve alebo tri pozície. No najväčšie problémy som začal mať potom ďalej v olivových sadoch kde to bolo také fajné bežecké no ja som začal brutálne spomaľovať a pretekári predomnou sa mi začali veľmi rýchlo vzďaľovať. Problém bol v mojich nohách zrazu som ich mal akési ťažké a začal som dokonca dostávať aj kŕče čo mi prišlo veľmi zvláštne a vôbec som to nechápal a hlavne to prišlo len tak z ničoho nič dovtedy sa mi bežalo veľmi dobre. A tak sa pre mňa z dobre rozbehnutých pretekov, ktoré som si užíval stal boj a posledné kilometre som dosť trpel. Kŕče prichádzali vo väčšej intenzite a častejšie a dochádzali mi už aj psychické sily a začal som sa trochu aj opúšťať. Postupne ma predbiehali ďalší a ďalší pretekári. Na oštepe asi 2 km pred cieľom som si odcvičil 30 burpees v potoku aj keď som oštep trafil no mal som smolu, že mi vypadol. V biednom stave som teda dobehol na 21.mieste do cieľa ale čo bolo ešte horšie ako umiestnenie bola strata ktorú som nabral na samotné čelo pretekov ale aj na cieľovú TOP10.Sklamanie tu bolo veľké no čas na premýšľanie málo pretože už o pár hodín a to o 12:30 bol plánovaný štart sprintu. Na sprint som sa rozhodol ísť s taktikou , že to musím od začiatku napáliť na plno a že to snáď nejako vydržím až do cieľa , pretože šprint nemal byť dlhý a ani nejako náročný viac menej to mala byť len rovina. Od štartu som sa teda držal mojej taktiky a celkom dobre sa mi bežalo držal som sa niekde okolo 10 pozície. Na cca 4 km na atlase som videl, že na samotné čelo pretekov strácam len možno 30/40 sekúnd čo ma potešilo. No na posledných kilometroch sa opäť ozvali kŕče a nohy opäť prestali poslúchať. Znovu tak ako ráno na Supri som musel nútene spomaliť a začal som strácať. Oštep som tento krát zvládol čo mi pomohlo k tomu aby som do cieľa dobehol na 15.mieste no aj tak som stratil niekoľko drahocenných sekúnd či dokonca minút na pretekárov predomnou v súčte časov. Po prvom dni som bol teda veľmi sklamaný , prišli pochmúrne myšlienky o konci kariéry alebo o samovražde :D . V celkovom hodnotení mi patrilo 21.miesto no strata na priečky predomnou bola naozaj veľká a očakával som už len minimálny posun dopredu. Na beaste sa štartovalo podľa toho akú stratu mal človek na vedúceho muža/ vedúcu ženu. Moja strata bola veľká tak som si v štartovacom koridore chvíľu postál a štartoval so stratou cca 14 minút na víťaza. Pár sekúnd predomnou štartoval jeden francúzsky pretekár a pred ním už bola taká cca 2 minútová diera. Od začiatku som začal celkom svižne , francúza som po chvíli predbehol a nechal za mnou a bežal som si tempo na úrovni cca 175 tepov čo som pokladal za také adekvátne na beast podľa mojich skúseností. To ako sa mi bežalo som vôbec nechápal, bežalo sa mi úplne fajne , nohy som mal ľahké , žiadne kŕče iba trochu také unavené svaly práve na miestach kde som deň predtým tie kŕče dostával. Ako kilometre ubiehali ja som sa začal postupne približovať pretekárom, ktorí boli predomnou. Bol to dobrý pocit pretože som vedel vďaka tomu odhadnúť , že idem dobré tempo aj v porovnaní s inými pretekármi. V cca polovici pretekov som pred sebou už videl cca 4 pretekárov a rýchlo som sa k nim blížil. Tento beast bol pre mňa jubilejný 100. Spartan , takže skúseností som mal na rozdávanie. Rýchlo som sa blížil ku skupinke predomnou a už som sa tešil ako ich o chvíľu predbehnem. No aj napriek tomu že už mám stovku Spartanov na konte sa mi podarilo na takom novom monkey bare ( boli tam aj také točiace sa tyčky , no nič náročné ) urobiť chybu , ktorú nespraví ani úplný začiatočník a nováčik. Mne sa to nikdy predtým nestalo no teraz som to dokázal. Pri zoskakovaní z prekážky som neviem kvôli čomu netrafil zvonček a tým pádom som si šiel odcvičiť trest 30 burpees. Čo na to povedať ? Úplne hlúpa chyba, ktorá ma stála drahocenné minútky. Trvalo mi ďalších pár kilometrov kým som borcov predomnou zase dobehol a obehol a to som už bol v potoku a do cieľa ostávalo len pár kilometrov. Po burpees som trochu stratil chuť naháňať ľudí pred sebou a trochu som aj spomalil, bál som sa opäť nejakých kŕčov, no tu v potoku pár km pred cieľom som sa cítil ešte v pohode a plný síl , žiadna kríza ani kŕče tak som skúsil trochu zrýchliť a dúfal som že ešte niekoho predbehnem aj keď som pred sebou nikoho nevidel vedel som, že pred cieľom je kombinácia viacerých ťažších prekážok kde sa dajú robiť burpees to znamená potenciál na posun vpred. Moje odhady boli správne a v úplnom závere som predbehol ešte dvoch pretekárov a jeden pretekár to stihol do cieľa predomnou len s pár sekundami k dobru. Škoda, že to tento rok nemalo 31 km ako minulý rok :D . Tak som teda dobehol do cieľa na 15.mieste , čo znamenalo 15.miesto aj v celkovom hodnotení. Výkon na beaste mi napravil chuť a dojem z môjho účinkovania v Sparte a myšlienky už neboli také pochmúrne ako deň predtým. Škoda tej soboty , že som nabral takú stratu a pokazil si tak celý víkend. Cieľ skonciť v TOP10 som nesplnil takže spokojný som nebol no bol som rád, že už mám po sezóne, ktorá bola opäť dlhá a náročná.Grécko ma ani tento rok nijako neohúrilo, taktiež ani Sparta no preteky boli tento rok podľa mňa o čosi lepšie spravené a zaujímavejšie a trate sa mi páčili o niečo viac ako minulý rok.Keď tu spomínam koniec sezóny , tak by som chcel tak v krátkosti vyhodnotiť túto uplynulú. Celkovo som absolvoval 36 pretekov z toho 29 bolo pretekov Spartan. Z týchto 29 pretekov som sa 21 krát postavil na pódium(7x3.miesto , 9x2.miesto a 5x1.miesto). So sezónou som spokojný , teší ma najmä relatívna vyrovnanosť výkonov. Podarilo sa mi obhájiť aj druhé miesto v CEU sérii. Výsledok v tejto sezóne, ktorý ma najviac potešil bolo víťazstvo v Kutnej Hore na Supri, pretože tu boli takmer všetci TOP pretekári z CEU. Verím že v ďalšej sezóne to bude opäť o čosi lepšie a že sa mi podarí viac krát poraziť toho japonca Žišku :D lebo tento rok to bolo len raz .Autor: Jakub Haviarik
