Niekedy to v živote nejde podľa predstáv a nedarí sa a keďže preteky a teda samotný šport sú súčasťou (môjho) života tak to platí aj tu. Na začiatku roka a sezóny som sa cítil veľmi dobre, väčšinu zimy som strávil na bežkách potom postupne som začal behať a bajkovať a všetko šlo tak ako malo. Niekedy koncom mája som však ochorel, absolvoval veľmi nevydarený pretekový víkend vo Valčianskej doline a myslel som si, že najhoršie z tejto sezóny mám za sebou a že to už bude len lepšie a lepšie. Pravda je však úplne inde ako sa ukázalo. Od víkendu vo Valči sa trápim, zle sa mi behá či už na tréningoch alebo na pretekoch samotných, vôbec sa neviem dostať do pohody kde som bol minulý rok napríklad. Jeden zlý výsledok strieda ďalší ešte horší. Za posledné tri mesiace by som vydarené preteky či tréningy zrátal na jednej ruke a to mne žiaľ nestačí. Nejde mi o víťazstvá či dobré umiestnenia. Pre mňa je najdôležitejšie to aby som bol s výkonom spokojný, aby som vedel, že som na tej trati nechal všetko a podal kvalitný výkon a dobré umiestnenie je potom len tou čerešničkou na torte. Skúšal som aj rôzne zmeny v tréningoch a podobne no žiaľ nič mi nepomohlo zatiaľ a neviem prísť na to kde je vlastne podstata problému. V nie veľmi dobrom psychickom rozpoložení, s doznievajúcim pásovým oparom som sa teda postavil na štart Ultra, pretože som si povedal že keď už neviem behať rýchlo možno mi to pôjde pomaly. Počasie vyšlo luxusné a aj trať v Maline nevyzerala byť až taká náročná ako som očakával. Na štarte bolo niekoľko neznámych pretekárov a pár známych tvári ako napríklad tímový kolega Štefan s ktorým sme sa dohodli, že pôjdeme čo najviac spolu. Od štartu sa šlo také v pohode tempo avšak pretekár z francúzska bežal osamotený vpredu a išiel rýchlejšie ako naša početná skupinka. Prvé zmeny nastali asi na 5.km kde na twisteri francúz spadol, Štefan ho preletel dosť rýchlo a dostal sa do vedenia. Ja som ho šiel na istotu ( aj keď zvonenie na istotu nebolo ) a dal som ho a tak som bežal ďalej. Na štefana sa postupne dotiahol francúzsky pretekár spolu s pretekárom z ukrajiny a táto trojica udávala tempo vpredu. Ja som si bežal na štvrom mieste a šiel si také svoje tempo. Tepy som mal kúsok vyššie ako by som chcel ale to by som pripísal aj tomu, že som 5 dní pred Ultra nič nerobil pretože som bol doma na PNke a liečil sa. Nemôžem povedať, že by sa mi bežalo zle ale ani dobre proste tak priemerne. Postupne kilometre ubiehali, ja som poctivo dopĺňal vodu a energiu a taktiež som aj postupne dobiehal skupinku predo mnou. Na nosení vedier už som obiehal francúza a ukrajinca a veru v tej chvíli som si pomyslel tak títo to prepálili a už sú hotoví, pretože ich prejav tela o tom tak hovoril. Po sandbagu v zbehu som dobehol Štefana a príjemným behom sme sa za družného rozhovoru približovali ku koncu prvého kola. Niekde na 15tom kilometri sme pribehli spolu do komfortnej zóny kde sme sa kus osviežili a pokračovali ďalej. Tu nás už dobehli pretekári z UKR a FRA. Ja som mal chvíľu na čele aj náskok pretože som cez komfortnú zónu prebehol rýchlejšie ako štefan ale postupne sme sa opäť spojili a pokračovali v štvorici. Nasledovala príjemná bežecká pasáž, kde sme spolu s francúzom mali trochu navigačný fail ale rýchlo sme to napravili a pokračovali ďalej. Na plávanie sme pribehli spolu. Voda bola brutálne studená aj na mňa. Už dlhšiu dobu cítim občas pri behu pichanie zo spodu do chodidla a v päte a ako keby achylovku. Počas pretekov som to cítil, ale najviac som to cítil na sanbagoch hore kopcom kde som kráčal. Možno som aj niekde tú nohu v tento deň aj narazil nepamätám si však presne kde to mohlo byť. Po plávaní a studenej vode mi však noha a achylovka dosť stuhla. Nasledoval A monkey bar, ktorý sme so Štefanom zvládli avšak naši konkurenti šli na burpees. Nasledovala bežecká pasáž asi 2/3 km po asfalte, kde sa moja noha začala ozývať ešte viac. Tempo sme si držali konštantné veď predsa preteky neboli ešte ani v polovici takže nebolo kde zrýchlovať. Na oštepe sme však išli obaja na burpees a naši prenasledovatelia nás opäť dobehli. Z oštepu sme odbiehali s menšími rozostupmi pár sekundovými a ja som bol na treťom mieste. Nasledovalo veľmi prudké stúpanie kde som začal prvý krát kráčať a tu som zistil, že moja noha je na tom veľmi zle a bolí. Ako som spomínal, nebežalo sa mi dobre už od začiatku ale zase ani nejako zle no tu sa to začalo meniť a psychika šla dole. Vravím si, že to nie je možné, že zase mi ide dačo byť. Pozrel som na hodinky a mal som na nich nejakých 24 kilometrov. Ani nie polovica pretekov a moja noha ma bolí už teraz takým štýlom, že neviem ako to bude vyzerať o ďalších 24 kilometrov. A tak sa všetka psychická nepohoda skombinovaná s fyzickou bolesťou zosypali a ja som sa rozhodol, že na to kašlem a že sa jednoducho nejdem trápiť ďalších xy kilometrov a riskovať, že si privodím zranenie z ktorého sa budem dostávať niekoľko týždňov alebo niečo podobné. A tak sa teda stalo, že moje tretie ultra malo označenie DNF. Samozrejme sprostejšie miesto som si ani nemohol vybrať kde skončím. Mokrý, premrznutý a na jednu nohu bosý som kráčal ďalšiu hodinu a pol kým som prišiel k nejakej prekážke kde ma zdravotník zviezol do festivalky.( skoro som k tej štvorkolke primrzol). Chcel by som sa poďakovať všetkým, čo ma obiehali, že 99% z nich sa ma spýtalo či nepotrebujem nejakú pomoc, nejaký gél, soľ a podobne a aj keď som nič nepotreboval tak aspoň povzbudenie od nich mi na chvíľu pomohlo. V nasledujúcich dňoch sa dám nejako dokopy( snáď) a potom sa uvidí čo vlastne s touto sezónou urobím. Absolvujem ešte minimálne jedny preteky a to The Race na Krásnej Hôrke a následne po nich sa rozhodnem či vlastne budem v pretekaní túto sezónu ešte pokračovať, pretože toto ma vôbec nebaví a vôbec neviem čo mám vlastne robiť. Chcel by som taktiež pogratulovať Štefanovi za jeho výkon na ultra pretože bežal skvelo a na svojom prvom Ultra bral 2.miesto. Vyhral pretekár z ukrajiny, ktorého som spomínal vyššie a že som na buckete myslel, že je hotový a nestavil by som naňho ani euro v tej chvíli no tiež bežal parádne a zaslúžene vyhral takže tiež gratulácia :D .Autor: Jakub Haviarik