Tesné prehry a výhry sú tie, ktoré ma učia pretekať. Majestátne hory týčiace sa k slnku, posiate lesmi, poprepletanými chodníčkami a kvitnúcimi lúkami, ma sprevádzali pri plnení si sezónneho cieľu a predovšetkým pri nekonečnom skúmaní a poznávaní seba samého. Preto nie sú preteky pre mňa o účasti a dokončení, ale o podaní maximálneho výkonu, vďaka tréningom a príprave, ktorá im predchádza. Lepší súperi nás učia chybám, ktoré robíme a odhaľujú naše nedostatky, tí slabší nám ukazujú, v čom sme lepší a kde máme prednosti. Čím vyššia úroveň a konkurencia tým viac sa môžeme naučiť a som rád, že do Dolomitov zavítali tí najlepší Európania a spoločne sme sa postavili na štart Majstrovstiev Európy v prekážkových behoch Spartan, ktoré boli už 6. v poradí (moje 5.). Dovolím si tvrdiť, že prišli všetci, ktorí mohli zasiahnuť do bojov o tie najvyššie priečky a som veľmi rád, že mi zdravie umožnilo zúčastniť sa a že som mohol ukázať ostatným, ale predovšetkým sebe výsledok mojej tréningovej prípravy. Plán pred pretekmi bol bežať s Jonathanom, no keďže on štartuje veľmi takticky a pomaly, skôr tempo stupňuje, prehodnotil som to a ostal som verný mojej taktike, ktorú znázorňuje aj šatka na hlave. Bol som prekvapený, že nikto nešiel so mnou a všetci vyštartovali príliš opatrne a išli spolu v balíku, z čoho som začal mať aj mierne obavy, či som tempo neprepálil. Po úvodných prekážkach som si skontroloval pulzy na hodinkách a snažil som sa prehodnotiť moje pocity, ktoré boli výborné a nohy som mal pomerne ľahké. Prvé stúpanie bolo viacmenej bežecké až na prostrednú pasáž, kde bolo treba kráčať a po lezeckej stene (ktorá je mnoho ľahšia ako v CEU) sa trať ešte na chvíľku zdvihla no potom sa vyrovnala a prešla do zbehu až pod úvodnú strmú zjazdovku. Bolo jasno a slnko stúpalo stále vyššie a vyššie, spolu s ním aj teplota a preto som hľadal tienisté miesta, bažinky, mláčky a potôčiky, ktoré ma vždy príjemne schladili. Nad hlavami nám lietala občas helikoptéra, ktorá vytvárala príjemný vietor (odporúčam zaviesť aj v CEU :) ) na vrchole prvej zjazdovky nás čakal tirólsky traverz, ktorý v CEU nie je, ale je to pomerne jednoduchá prekážka, pokiaľ nie je zima a nemáte skrehnuté ruky, leziete po vodorovne natiahnutom lane cca 10-15 m. Bol to asi 4. km no za mnou som nikoho nevidel, mal som náskok cca 1 minútu. Po príjemnom tienistom zbehu sme sa dostali na nosenie vriec, ktoré majú 23 kg, v USA na MS sme nosili 2 tu len 1. Na okruhu som už zahliadol aj súperov a pole sa začalo postupne trhať. Prišla prvá technicky náročná prekážka Ape Hanger, rebrík zavesený nad vodnou priekopou, ku ktorému treba vyliezť po lane z vody. Tu som išiel veľmi opatrne, keďže naposledy na tímových pretekoch na MS som z nej spadol, avšak teraz sa mi ju podarilo prekonať, aj keď pomalšie. Z "kaluže do blata" bola ďalšia prekážka, ktorá pripomínala krtince vysoké asi 5 m medzi ktorými je napustená voda, nič technicky náročné, len vysilujúce, no veľmi príjemné na osvieženie sa v teple. Dostali sme sa na prvý najvyšší bod trate, kde bolo lano a občerstvovačka, ktorú som nejak prehliadol, tu sa ku mne pripojil Jon, ktorý ma robil spoločnosť ďalšie 3 km späť do festival arény, kde sme cestou absolvovali zopár preskakovačiek, krásny trail asi 500 m dlhý, ktorý mi pripomenul, preteky na Poludnici a niekoľko strmých zbehov po zjazdovke, kde sme si veľmi neoddýchli. Do cesty nám organizátori postavili ešte Monkey Bar (krátky a ľahký) hneď po ňom Atlas Carry (asi 30 kg guľa ľahšia ako v CEU, ktorú treba preniesť na stanovisko spraviť 5 burpees a odniesť späť). Blížili sme sa do festival arény , kde bola sekcia niekoľkých prekážok, začala invert wall, pokračovala bucket brigade, kde som pomerne rýchlo naplnil vedro a odnášal ho tak spolu s Jonom. Vedro sa držalo pomerne dobre, nebolo rozbité a polámané a pripomenulo mi MS 2015, kde som musel opakovať nosenie.. Vysypali sme štrk a pobrali sme sa spoločne ďalej, herkulova kladka bola oproti predchádzajúcim ME v Morzin omnoho ľahšia, vytrápila tam mnohých vrátane mňa. Je to však pre mňa škoda, keďže práve silové prekážky sú tie na ktorých viem získať, no tu som nezískal zrejme nič :), ale samozrejme počas pretekov som premýšľal nad inými vecami. Organizátori pustili na niektorých častiach aj zasnežovanie (zavodňovanie), ktoré veľmi spríjemnilo preteky a príjemné osviežilo, po sekcii ďalších jednoduchých prekážok slip wall, donkey wall a cargo net sme pred sebou uvideli "planeťákovú zjazdovku" ktorú sme však videli len z menšej časti, pretože bola dlhá 1 km s prevýšením niečo cez 300 m. Tu sa Jon rozhodol, že ma opustí a počká ma až v cieli. Zjazdovka bola nekonečná, ale nepociťoval som nejakú krízu, len jemné kŕče v lýtkach, možno preto, že som si nezobral lýtkové návleky CEP Sports CZ & SK, kvôli teplému počasiu, ktoré bolo, aby som sa zbytočne neprehrieval, no možno to bola chyba, ale asi to už nezistím. Po najdlhšom stúpaní na pretekoch sme sa dostali k noseniu dreva + benderu a pokračovali sme ešte vyššie. Vrátili sme sa v podstate k lanu, kde sme už boli, no teraz nás čakal twister zložený z 3 segmentov, keďže bolo sucho, podarilo sa mi zvládnuť aj túto prekážku, ktorú u mňa patrí k tým náročnejším. Po dlhšom čase sme začali klesať, teda už bol každý sám Jon, mal náskok asi 3-4 minúty, ktoré si vytvoril čas týchto 20-30 minút. Za mnou sa niekde pohyboval Sergey (Rus, ktorý vyhral v Morzin) zhruba s rovnakým odstupom. Nasledoval už 2. ostnatý drôt, rýchly olympus a druhú nosenie vriec, ktoré boli ešte ľahšie ako tie prvé a nevedel som či sme nemali brať 2 vrecia, prípadne či som si nezobral ženské, ale našťastie boli len iné ako tie predtým. Po niekoľkých zákrutách v miernom zbehu som bol stále bližšie k cieľu, od ktorého ma delili asi už len 6 km a cítil som sa stále pomerne "fresh" až na občasné kŕče, ktoré mi znepríjemnili aj slack line, ale keďže v západnej EU sa z nej môže skákať a netreba sa dotknúť jej poslednej časti, podarilo sa mi ju našťastie zvládnuť. Čakalo ma teda posledné nosenie, konkrétne reťaze a posledné stúpanie na najvyšší bod trate, ktorý mal asi 2100 m.n.m. ale nadmorská výška mi nerobila problémy. Vyskytli sa však iné, po nosení sme vyšli na odkrytú zjazdovku cca 10-15 minút a moje telo sa začalo nejak viac prehrievať a nemal som sa ako, kde ani čím ochladiť, výrazne som spomalil a za chrbtom som občasne zazrel Sergeya, ktorý z diaľky vyzeral pomerne v pohode, no môj náskok bol cca stále rovnaký, ale viem že v tejto časti pretekov nastal zlom, ktorému som sa nevyhol a neskôr som pocítil následky. Na vrchole bola občerstvovačka, kde som si doprial dosť veľa vody a vedel som, že podľa mapky, ktorú sme dostali pred pretekmi (odporúčam zaviesť aj do CEU) nás čaká posledné klesanie, ktoré malo cca 4 km s prenížením necelých 600 m. Počas neho ma vytrápilo ešte ťahanie "saní / vaničky" s vrecami, keďže som sa sťažoval na váhu, tieto boli naložené veľmi-dosť, no moje kŕče sa vystupňovali a prešli aj do zadného stehna (počas trate som si dal aj 2 magnézia) no príčina kŕčov bola zrejme inde, predpokladám v teple a rehydratácii. Nasledoval západoeurópsky balans, ktorý je iný ako ten u nás, no prišiel mi iný ako ten v Grécku v Sparte, bol širší no bolo potrebné spraviť 3 rýchle kroky po šikmej rovine cca do výšky pásu, kde som musel prejsť po vodorovnej kladine asi 3 m a následne zbehnúť dole, podarilo sa.. Ako som však odbiehal Sergey už ťahal "sane/vaničku" a vedel som, že môj náskok je už veľmi na hrane, no zrýchliť sa mi veľmi už nedalo aj keď som sa snažil, pretože nasledoval pomerne technický, ale suchý zbeh lesom, kde sa nešmýkalo. Bežal som v rámci možnosti a počul som blížiacu sa festivalku, bežalo sa hustým lesom, kde bol príjemný chládok, no musel som byť pozorný, pretože kamene boli zakryté ihličím a poprepletané koreňmi. Posledných cca 500 m pred cieľom bola stena s lanami, ktorá bola umiestnená asi 300 m od oštepu, ku ktorému sa zbiehalo po krásne vykosenej lúke. K oštepu som pribehol pomerne v pohode súperi nikde, hluk v pozadí, nasledovalo pritiahnutie oštepu, vyváženie, odhodenie lanka, odstúpenie od zábradlia, bočné postavenie, zamierenie, skrížny krok a hod a ..... dúfanie ..... oštep sa zapichol, nesmelo sa kýval, ale ja som utekal, no kým som vybehol z oštepiska, vypadol a rozhodcovia ma poslali na burpees. Nečakal som ani sekund, zhodil som čelenku rozhodcom, aby si pozreli moje číslo a začal som počítať, za povzbudzovania mnohých asi do polovice, teda 15 burpees, kedy sa krik stupňoval a ozývalo sa aj povzbudzovanie Segeya, ktorý zbiehal po pekne vykosenej lúke, pri každom výskoku som sa pozrel pred seba a mal som pocit, že ho vezú na štvorkolke. Posledné čo som videl, bolo ako si priťahuje lanko oštepu. Ja som schmatol čelenku zo zeme a čakalo ma posledných 50 m, kde bol multiring, nezdržiaval som sa utieraním a začal som hneď bol som však otočený chrbtom k oštepom, takže som nevedel čo sa deje a keď som po tyči a lanách začal swingovať na kruhoch Sergey sa zrazu objavil na poslednom kruhu a už zvonil na zvonec. Na zrýchlenie som silu nemal a zaslúžene som prehral aj keď len o 7 sekúnd, no mám pocit že som sa zdržal aj na preskakovaní ohňa, bol som v nejakom slowmotion režime, po ktorom som sa "len tak" ocitol v cieli na zemi, kde ma oblieval vodou Jon s úsmevom na tvári, čo bolo celkom príjemné, keďže teplo na slnku bola aspoň 35°C. Neostalo mi nič iné, len sa pozviechať zo zeme a pogratulovať víťazovi a Sergeyovi. Ak chcete vizuálnu predstavu a máte 2,5 h čas, kľudne si priebeh môžete pozrieť aj tu https://www.facebook.com/SpartanRaceItaly/videos/2995274580513483/Prvé Majstrovstvá Európy 2014 v Barcelone som vyhral, no zďaleka tam nebola taká konkurencia ako teraz a preto 3. miesto, ale predovšetkým bežecký výkon z týchto pretekov považujem za doteraz najhodnotnejší z ME, ktorých som sa zúčastnil. Najcennejším zo všetkých ostáva pamätný rok 2016 z Majstrovstiev sveta v Spartane, kde som skončil 7.. Nie sú to síce tie najlepšie umiestnenia a mohli byť aj lepšie no viem, že moje telo sa v týchto pretekoch mohlo už len veľmi málo posunúť vpred, odhadujem maximálne 0,5-1% čo predstavuje asi 1-2 minúty. A viem a som zmierený s tým že Mr. Jonathana v tomto živote neporazím, pokiaľ nebude zranený, alebo sa mu nestane niečo nepredvídateľné na trate. Je to vynikajúci bežec, ktorý dostal do vienka dar a naplno ho využíva. Môžeme mu ho len ticho závidieť, alebo lepšie, prihliadať a učiť sa aj keď také majstrovstvo nebudeme schopní dosiahnuť. :) Zatiaľ sa nenašiel žiadne Európan, ktorý by ho porazil v týchto pretekoch a na podujatí tohto charakteru. Tesne po pretekoch pochválil môj bežecký výkon a ja verím, že to nebola len formálna pochvala, alebo nejaké gesto, ktoré sa dnes v spoločnosti často vyskytuje, keď hovoríme veci len preto aby potešili, no pritom si ich nemyslíme, alebo v horšom prípade si myslíme opak. Nech je to už akokoľvek som vďačný, že sa mi bežalo ako sa bežalo a chcem poďakovať všetkým za podporu hlavne na trati, ktorú som miestami pociťoval, a že ste podporovali nie len mňa, ale aj náš tím Extreme Obstacle Runners aj vďaka, ktorému sme mohli postaviť ďalší deň na tímových pretekoch družstvo, v zložení Richard Pospíšil a Ja. Tretím členom slovenského družstva bol Peter Ceniga. O týchto pretekoch však už napíšem v inom článku na tímovej stránke 3.7.2019. Ak ešte nemáte plán na tento víkend a máte chuť si zatrénovať spolu so mnou a premeniť teoretické poznatky z prednášok na prax, ešte sa nájde pár voľných miest na tomto evente ► Bežecký kemp s Petrom Žiškom a Tomášom Rusňákom , keďže minimálna kapacita je naplnená, kemp sa na 99 % uskutoční, teším sa na prihlásených a dúfam, že Vám pomôžem zefektívniť Váš tréning. Kemp bude prebiehať v spolupráci s Ultimuv, ktorí ma dali dokopy hlavne po fyzioterapeutickej stránke a pokiaľ máte pohybové problémy, zrejme sa dozviete čo zmeniť / zlepšiť, aby ste ich odstránili aj vy, bude to súčasť kempu. ;) S ostatnými sa možno uvidíme na pretekoch Spartan Race Slovakia na Kubínskej Holi už o 2 týždne. Autor: Peter Žiška
