Občas sa povie, že niekto mal šťastie v nešťastí tak a ja to šťastie mám teraz aspoň v tom,že môj report z MS v Spartan Race bude podstatne kratší ako som plánoval a na aký som sa chystal. Vy máte šťastie v tom, že to nebudete musieť tak dlho čítať. Po prílete šlo všetko hladko až na pár situácií , oproti minulému roku som nič nechcel podceniť tak sme prileteli v dostatočnom predstihu , forma bola naozaj skvelá už som sa tešil kedy to vystrelím na trať no spomínané nešťastie si ma/nás našlo a 8 dní sme si poležali v postieľke. Štartovať v sobotu tak nemalo zmysel a boli sme radi,že sme sa ako tak dali do kopy aspoň na nedeľný tímový pretek, ktorému sa tak teda povenujem podrobnejšie.V súťaži tímov štartovali tímy v zložení troch mužov alebo troch žien rovnakej národnosti a na niektorých prekážkach platili osobité pravidlá inak to bol klasický pretek no v cieli musel byť rozostup medzi pretekármi z jedného tímu do v rozmedzí jednej minúty.Na štart za Slovenský tím som sa teda postavil vedľa Peťa Žišku a Peťa Mlynára. Všetci traja sme po prílete do USA absolvovali nechcenú očistu chorobou , Peťo Mlynár o niečo skôr takže on sa z toho ako tak dostal a absolvoval aj sobotný beast. O nejakej topkovej forme a 100 percentnej pohode sa tu teda nedalo ani hovoriť. Ja s Peťom Ž. sme si len deň predtým dali aspoň trochu nejaké rýchlejšie úseky aby sme vedeli ako na tom vôbec sme s dýchaním a tak.Na štarte by ani nebola zima keby tak nefúkal vietor no ten fúkal poriadne takže zima bola a žiaľ klasické americké ceremónie sme absolvovať museli tak sme sa na trať rozbehli trošku zmrznutí.Taktiku sme mali jasnú a dohodnutú tak sme sa podľa nej začali hneď riadiť.Tempo sme zvolili celkom svižné a po chvíli sme boli všetci traja celkom vpredu no pár borcov bolo aj tak pred nami. Po začiatočnej pasáži ktorá bola len taká mierna prišilo prvé strmšie stúpanie , Peťo Mlýnár podľa taktiky sa nám začal vzďalovať a bežal sám. Z prekážok tu boli len nejaké preskakovačky a také srandy , trať sa opať na chvílu vyrovnala a potom prišlo opať trochu strmšie stúpanie. Peter žiška mi začal trochu odchádzať , musel som trochu spomaliť pretože kombiácia chladného ranného vzduchu a mojich chorých priedušiek mi nerobila veľmi dobre. Predbehlo ma aj zopár ďalších ľudí ale povedal som si , že som na tom celkom dobre veď kúsok predo mnou bežal Atkins , okolo mňa bolo aj pár amíkov za mnou dokonca Soley. Trať stúpala od začiatku a strmšie pasáže striedali miernejšie a takto to pokračovalo. Bežalo sa mi na počudovanie celkom fajn aj keď som sa cítil taký slabší , priedušky celkom pálili ale dalo sa to udýchať a občas som dostal takú slabosť v celom tele , že sa ma trošku zamotalo alebo sa mi zamotali nohy a tak ale celkom som si to užíval. Zaťiaľ šlo všetko podľa plánov držali sme sa viac menej vpredu z úplných tímov som to odhadoval tak na druhé/tretie miesto videl som aj že z kanaďanov je predomnou len Atkins a aj dosť amíkov bolo za nami,taktiež videl som vpredu že Peťo Mlynár beží dobre a , že snáď si urobí nejaký náskok pred nami kým prídeme na bucket a že už volačo ponosí aj sám ako sme sa dohodli :D . Na hercules hoist som prišiel akurát keď Peťo Žiška dokončil ten svoj takže mi pomohol aj s mojim , ja som odbehol skôr a nechal ho nech ten môj dokončí sám keď už je taký ochotný. Ďalej sme bežali spolu.Trať sa vlnila mierne hore kopcom po takom fajnom traily trochu aj technickom takže toto bola také zaujímavá pasáž.Borci vpredu nám trochu odišli ale vedeli sme , že toto je taktika väčšiny tímov aby na buckete bol niekto skôr. Bežali sme aj s pretekárom z mexika , ktorý bežal dobre rovinaté a mierne pasáže ale potom prišiel taký strmší úsek kde sme mu s Peťom nastúpili a nezvládol to tak sme ku jazeru pribiehali trochu pred ním a potešila nás správa , že plávanie vynechali kvôli poveternostným podmienkam. Mňa osobne to potešilo z toho hľadiska, že plávam ako sekera. O cca kilák sme pribehli k bucket brigade. Peter Mlynár už bol asi v polovici svojho kola. Pravidlo tu bolo také , že jedno vedro musí trikrát obísť kolo.Bolo dovolené pomáhať si a meniť si aj vedro medzi sebou.Takže podla našej taktiky som ostal oddychovať a Peter Žiška bežal pomôcť Mlynárovi.Keď dokončoval svoj okruh bežal som mu kúsok oproti aby som mu vedro zobral a už aj som s ním mastil na ďalšie kolo.Zbehol som s ním a vybehol asi do polovice cesty späť a tam mi ho zase zobral Peťo Mlynár ,ktorý to vedro odovzdal Peťovi a zase podľa taktiky nás už nečakal a bežal dopredu.Ja som čakal v polovici kopca späť a čakal kým mi Peťo žiška zase predá vedro.Chvíľu som mal čaš a sledoval situáciu a pozíciu.No bolo dosť ťažké určiť , ktorý tím na ktorom okruhu je. Peter mi vedro predal ja som s ním dokončil kolo a už sme bežali preč.Podľa môjho odhadu sme boli na 2/3 mieste v kompletných tímoch.Nasledovala rovinatejšia pasáž predbehli kanaďania a o chvíľu mexičania oba tímy boli kompletné a bežali traja spolu no bežali sme pár sekúnd za nimi. Vybehli sme a plošinu kde nás čakal atlas carry, plate drag , ostnáč potom priekopy s vodou . Pred slip wallom sme boli opäť pred mexičanmi a kanaďanmi a spolu s americkým tímom sme šli skúsiť slip wall. Po mojich dvoch neúspešných pokusoch vybehnúť hore a po peťových dvoch sme skúsili metódu že mi peťo vyliezol na plecia a z tade skúsil skočiť no nedočiahol. Tu sme stratili pár zbytočných sekúnd a američania to zvládli rýchlejšie tak odbiehali preč a tak isto aj kanada už bola takmer kompletne za touto prekážkou tak som to skúsil ešte raz a vybehol som to , pomohol som teda aj Peťovi a pár sekúnd za kanaďanmi sme sa vydali na trať aj my prenasledovaní mexičanmi. Mexičania nás o chvíľi opäť ofičali , na rovine bežali fakt dobre no my sme už videli že sa blížime k oštepu. Ja som svoj oštep dal , a bežal som ďalej no Peťo svoj minul tak som cez twister preletel už sám a pálil to ďalej pretože som vedel že budú nasledovať sandbagy , na ktorýchby už Mlynár mal byť. On ich už pravdaže aj niesol a boli to double sanbagy, videl som že už zbiehava naspäť z okruhu tak som ho už počkal dole a nešiel mu oproti. Pravidlá tu boli také ako na buckete. Pomohol mi zo zeme naložiť sandbagy a tak som sa vydal na druhý okruh a on šiel so mnou a tlačil ma. Raz mi jeden sandbag aj spadol , pomohol mi ho vyložiť a na vrchu okruhu sme sa vymenili a dole to zniesol on. Tam nás už čakal Žiška. Mlynár podlľa taktiky bežal ďalej pretože má slabšie zbehy ako my a my s Peťom sme teda dokončili tretí okruh a pred sebou sme videli niekoľko amerických tímov a kanadský tím , bol v tom fakt zmätok a odhadoval som to na nejaké 3./4.miesto. Vedeli sme , že bude nasledovať dlhý zbeh až dole do festivalky. Po pár sto metroch som začínal dostávať kŕče aj do lýtka aj do zadného stehenného svalu. Povedal som to Peťovi a on vravel , že má už kŕče tak isto. V duchu som sa zasmial a skúšal si spomenúť kedy naposledy som dostal kŕče na supri, veď na Ultra som v podstate kŕče nemal , no čo už choroba je choroba. Bežali sme ďalej ale mal som pocit že ideme brutálne pomaly. Po asi kilometri prišla technická pasáž a konečne sa mi zdalo že ideme už trochu rýchlejšie dobehli sme jedného amíka a predbehli ho a začali sa približovať k ďalšiemu , asi 20 sekúnd pred nami som videl dokonca Kiliana a povedal si , že na tom vôbec niesme zle. Pribehli sme do festivalky.Olympus sme zvládli celkom v pohode no začalo nám celkom dochádzať a amíci boli konečne vo svojom . Borec ktorého sme predbehli v zbehu nás ofičal už na prvej prekežke a keď sme dokončili veľké A cargo už sme pred sebou vlastne nikoho nevideli.Vedel som , že už ich zrejme nedoženieme a zrejme to pochopil aj Peter pretože sme kúsok spomalili a sústredili sa na prekážky.Tirolský traverz sme zvládli, Ape hanger som dal bez problémov no Peter žiška spadol a akurát keď šiel robiť burpees tak vystriedal Peťa Mlynára , ktorý práve dokončil svoje. Tak som spolu s novým petrom viac menej dokráčal k pneumatikám , po amíkoch a kanaďanoch neostal ani smrad. Na pneumatike som čakal Peťa žišku a druhý Peťo šiel už dopredu na monkey twister monkey.Po chvílke sme si túto prekážku dali aj my s Peťom a značne rozsekaní a v príslušnom tempe sme absolvovali posledných pár sto metrov , zdolali bender a multirig a dobehli do cieľa. Myslel som si , však že sme možno tretí nakoniec som v cieli videl 3 tímy tak sme boli radi , že sme štvrtý no nakoniec sa ukázalo , že sme až na 5. mieste, v tom zmatku sa to naozaj ťažko kontrolovalo a hlavne sa vymenilo poradie na sandbagoch tam som sa pomýlil v počítaní.S 5.miestom sme teda boli spokojní pretože okolnosti boli aké boli a sme radi , že sme sa dali dokopy aspoň na tento tímový pretek pretože to s nami vyzeralo naozaj zle.Na keby sa nehrá no stále na to myslím ako by sme asi dopadli a skončili keby sme neboli chorí.To sa však nedozvieme a aspoň sa je kde posúvať a čo vylepšovať budúci rok.Preteky sa mi veľmi páčili, trať zaujímavá aj samotný pretek bol zaujímavý stále sa niečo dialo stále sme sa s niekym pretekali a naháňali. Nedá mi však nespomenúť aj pár nepríjemností.Deň pred pretekmi sme sa zúčastnili tímovej porady pre všetky tímy kde sa rozoberali pravidlá. Ako som už spomínal vyššie pravidlá pri buckete a pri sandbagoch boli povedané tak ako som to napísal, že pri výmene medzi pretekármi ich musíme najprv položiť na zem zastaviť pohyb a tak si ich môže druhý pretekár zobrať. Žiaľ v praxi sme to dodržiavali len my a amíci a kanada si to veselo predávali z ramena na rameno alebo z ruky do ruky za chôdze a podobne. Organizátori nám neskôr povedali , ževraj pravidlá sa ráno zmenili a že na buckete sa to nemuselo tak robiť a ešte neskôr nám povedali že sa to zrušilo úplne alebo teda vlastne mali v tom zmätok lebo niekoľko názorov od rôznych ľudí sme počuli. Smutné je , že ráno nám nikto nič nepovedal a minútu pred štartom vraveli že platia všetky pravidlá tak ako to bolo povedané na briefingu deň predtým.Taktiež na tej tímovej porade sa povedalo , že pri prehadzovaní pneumatiky ju musíme položiť na zem a nemôžeme pod ňou nechať nič ani prsty ani nohy ani ruku nič proste a toto zopakovali niekoľko krát. Samozrejme že na pretekoch si amíci aj kanaďania pod pneumatikov tie prsty nechali tak ako to robia a zase to nikomu nevadilo.Ďalej pred štartom bolo povedané že tímové dresy ktoré sme dostali, tie tielka , tak že musia byť celý čas a vrchu abyich bolo dobre vidno , že na nich nemôžeme mať ani camelback. Nikomu však nevadilo keď americká pretekárka ktorá bola v live prenose dosť často mala na sebe polku trate ružovú šusťáčku zapnutú až po krk.Taktiež na tirolskom traverze niektorá zvonili hlavou alebo ramenom ale nie rukou ( neviem možno to je v amerických pravidlách inak ako v našich že sa musí zvoniť rukou). Ale taktiež nikomu nevadilo , že Peťa Mlynára poslali na dunk wall a nikoho iného nie pretože tú prekážku zrušili.Viem , že to niesu žiadne vážne porušenia pravidiel a ani to nemalo vplyv na výsledok a výkon ale myslím si že ak sa povedia nejaké pravidlá tak by mali platiť pre všetkých rovnako a nemali by sa meniť za pochodu alebo nemali by sa obchádzať.Autor: Jakub Haviarik
