Po dlhšej pauzičke som znovu musel ísť do ''roboty'' a šiel som sa trochu prebehnúť a zapretekať si na Spartana do Pezinku. Boli to prvé preteky v tejto lokalite a očakával som skôr rovinatý profil , s nejakými krátkymi stúpaniami niekde vo viniciach a taktiež som očakával, že na začiatku mája nám už bude vypekať hlavy aj slniečko.Očakávania sú však niekedy jedna vec a skutočnosť je vec druhá.Toto platilo aj v tomto prípade. Pezinok ma teda príjemne prekvapil peknou a zaujímavou traťou. Z môjho pohľadu to bola takmer ideálna trať pretože boli tu bežecké pasáže,strmé výbehy, dlhšie a tiahlejšie stúpania , technické zbehy a aj čo sa týka prekážok to bolo celkom zaujímavé a neboli vôbec jednoduché. Počasie taktiež prekvapilo a v sobotu bolo síce chladno ale tak príjemne no v nedeľu to bol naozaj mordor lebo pršalo , fučalo a bola naozaj zima a z môjho pohľadu to boli jedny z najnáročnejších poveternostných podmienok aké som na pretekoch zažil.V utorok pred Pezinkom som bol tiež v ''robote'' a dal som si v rámci tréningu nočný beh vo Zvolene kde ma čakala 7 km trať a dobehol som si po 3.miesto. Takto pódiovo naladený som sa teda postavil v sobotu o 8 na štart Sprintu. V porovnaní s poslednými pretekmi Spartan v Kutnej hore konkurencia na štarte bola o poznanie slabšia a chýbalo hneď niekoľko pretekárov pretože tieto preteky neboli súčasťou ani CEU série a asi neboli ani inak atraktívne pre ostatných pretekárov. Hneď po štarte sme sa do predných pozícií predrali ja a Peťo a začali sme udávať tempo. Po úvodných preskakovačkách nasledovalo prvé tiahle stúpanie. Peter udával tempo ja som sa držal hneď za ním a kúsok za nami bol Mišo Rajniak a za ním sa už začala vytvárať väčšia diera. Zhruba na 1,5 km sme prileteli na prvú zaujímavejšiu prekážku a tou bol balance. Organizátori ho tentokrát ''zlepšili'' takým spôsobom, že nám ho dali do kopca. Mal som vybratú lajnu na ktorú sa mi však nominoval aj Peter asi sa páčila aj jemu takže som musel počkať kým túto prekážku zdolá a tak som mohol ísť aj ja keďže som nechcel meniť lajnu. Tým pádom si Peter vytvoril mierny náskok. Nasledovali sandbagy , ktoré tento krát boli pekne naložené a aj okruh bol celkom náročný a obsahoval náročné stúpanie a klesanie. Peter si svoj náskok viac menej udržiaval a takto sme odbiehali aj od sandbagov. Mišo za mnou však už začal strácať zrejme aj kvôli nejakým problémom s nohou ktoré mal už pred štartom. Prudký výbeh, prudký zbeh , opäť nejaké stúpanie a boli sme na monkey bare , ktorý bol trochu mokrý pretože v noci mierne spŕchlo tak som si dával radšej pozor a žiadne swingy sa tu nekonali. Opäť ďalší zbeh a tu sa objavili menšie problémy a začal som pociťovať akési problémy pri dýchaní a mimovoľne nechtiac som začal aj spomaľovať. To že som spomalil som si začal všímať v ďalšej časti trate, ktorá mala členitý a bežecký profil a videl som že Peter si buduje výraznejší náskok. Nejako sa mi to podarilo rozdýchať a v dlhšom stúpaní ktoré nasledovalo sa mi bežalo už o čosi lepšie . Na vrchole stúpania nás čakal plate drag a bucket brigade. Tu som si odrátal že na Peťa mám stratu cca 50 sekúnd a vedel som, že už si nemôžem dovoliť viac si ho nechať odísť pretože cieľ sa už blížil a zamiešať karty môže už asi len oštep. Za mnou bola situácia podobná a Mišo mal stratu približne minútu. V zbehu po buckete som teda chcel zrýchlovať lenže to sa mi nedarilo. Opäť prišli problémy s dýchaním , tento krát oveľa horšie dokonca ma začalo pichať v ''boku'' ako sa hovorí. Snažil som sa to nejako rozdýchať no nedarilo sa mi to a musel som brutálne spomaliť pretože to bolo veľmi nepríjemné ako ma pri nárazoch pichalo všade. Za takou menšou zákrutou(aby ma prípadne Mišo nevidel :D ) som sa teda rozhodol dokonca zastať a skúšal som to rozdýchať takýmto spôsobom. Nejaký efekt to nemalo no tak som sa po pár sekundách opäť rozbehol a pokračoval ďalej. Na lúke pred sebou som videl ako Peter zdoláva multirig , ktorý som teda o nejakú minútku zdolal aj ja. A cargo , atlas a rope climb som taktiež zdolal ako nič, pichanie ma prešlo už na multirigu kde mi pomohlo že som sa trochu vydýchal. Po rope climb som skontroloval situáciu za mnou a videl som, že môj náskok je komfortný a že mám náskok možno aj minútu a pol a že si môžem dovoliť aj prípadné burpees. Ako som pribiehal k lezeckej stene počul som ako Peter zvoní a vedel som že už môže pokaziť len oštep. Takto zamyslený som začal zdolávať lezeckú stenu a pri prvom ohybe som si uvedomil, že to nie je tá stena ktorú som si vybral a ktorú som chcel ísť a v duchu som si nadával aký som debil že som urobil takúto začiatočnícku chybu. Táto stena bola naozaj ťažká a takmer som aj spadol ale nakoniec som ju zdolal aj keď som stratil pár sekúnd. Pár stoviek metrov behu , slip wall a už som bol pri oštepe. Márne som hľadal Petra v burpees zóne a vedel som že mi ostane druhé miesto pretože môj náskok bol pohodlný. Oštep som však trafil , zdolal som herkula , ostnáč a invert wall a bol som v cieli. V sobotu poobede s príjemným pocitom plného žalúdka sme sa s Peťom dohodli že v rámci prípravy na ME si dáme ďalší deň dve kolá supru, že hneď po dobehu pobežíme ďalšie kolo , pretože hneď prvý beast v sezóne budú ME takže aby nás to neprekvapilo. V nedeľu ráno nás však čakalo vo festivalke hotové peklo :D . Fúkalo , pršalo a bolo len pár stupňov nad nulou. Rozhodol som sa teda obliecť si aj dlhé veci čo som pôvodne v pláne nemal , dokonca som si dal aj rukavice a čiapku aby som sa aspoň trochu zahrial. Rozbehanie trvalo asi 5 minút na viac som sa nezmohol a viac sa mi nechcelo. Tak to vyzeralo aj po štarte a bol som akýsi zamrznutý a nechcelo sa mi nejako a tak keď sa Peter začal vzďalovať povedal som si v duchu že čus pá mne sa nechce a bežal som si príjemnejšie tempo. Už po sandbagoch čo bolo cca 15 minút v pretekoch mal Peter náskok 50 sekúnd a ja som tu bol v spoločnosťi mojich tímových kolegov Foxa a Feriho spolu s Rišom Chrapom , no balance a sandbagy sa postarali o to že som sa osamostatnil Monkey bar bol dnes ešte náročnejší ale zvládol som ho a tu som videl že môj náskok sa začína pred Rišom zväčšovať. Tak som teda v ďalšom stúpaní trošku dupol na plyn. Po určitom čase sme sa opäť vrátili na trať ktorá bola totožná s traťou sprintu. Opäť nás čakalo stúpanie ku plate drag a bucketu a videl som že Petrov náskok sa od sandbagov drží viac menej na tej istej úrovni a že môj náskok pred prenasledovateľmi sa opäť zväčšil. V ďalšom stúpaní som sa teda snažil opäť trochu zrýchliť a pocitovo sa mi bežalo naozaj dobre a tešil som sa na zvyšných dajme tomu 6 km pretože som očakával že preteky budú mať približne 13 km. Na twisteri som už očakával že uvidím Petra robiť burpees ale tieto ťažké podmienky zvládol. Bender olympus a stairway som zvládol ako nič a tieto miesta mi pripomínali Spartu akurát rozdiel bol v teplote :D . Na občerstvovačke som ani nezastavil ani si nedal gél pretože som sa cítil fajn a bežalo sa mi skvele a rozhodol som sa že idem skúsiť voľačo na toho Peťa stiahnuť. Síce mi dobrovoľníci vraveli že strácam dve minúty ale ja som vedel že tárajú neviem či naschval alebo nechtiac :D . Opäť sme boli na trati sprintu a v zbehu sme sa vracali smerom do festivalky a presne v týchto miestach som deň predtým musel zastať no tentokrát bolo všetko v poriadku až na to že som sa začínal báť že či som náhodou nezablúdil pretože kilometrovo mi to ešte nevychádzalo aby sme smerovali k cieľu. No pred sebou na multirigu som videl Petra tak som si povedal že asi ideme ok. Na multirigu som mal menšie problémy pretože som prehmatol prvý kruh ktorý som si sám tyčou rozkýval takže som tam chvíľu visel na jednej ruke a potom som si musel ešte vyrátať ako sa kýve zvonec pretože vietor bol naozaj silný. A cargo , atlas aj rope climb sme šli tak ako na sprinte a mne to stále nešlo do hlavy že ako to je možné veď ešte sme boli na trati len cca 50 minút a ja som predsa ešte nechcel končiť ved síl som mal stále dosť nemal som to rozbehnuté na takéto krátke preteky. Lezeckú stenu som šiel tentokrát tú ktorú som chcel ale mal som na nej trochu problémy pretože ruky som mal mokré a skrehnuté aj stena sa celá šmýkala tak som radšej skákal na zvonec už z druhého ohybu. Tajne som dúfal že po lezeckej stene pôjdeme ešte niekde doprava ale bohužiaľ to sa nekonalo a my sme bežali už do cieľa. Na slip walle som zistil že Peter robí burpees na oštepe aj keď som dúfal že spadne už skôr napríklad na multirigu alebo na stene keďže viem že mokré prekážky nemá v obľube tak ako ja. Vedel som však že aj keď dám tak akurát bude tie svoje bupees dokončovať takže nás zrejme čaká súboj. Oštep som dal a presne aj v tom čase dokončoval svoje burpees takže sme sa šprintom presunuli na herkula. Chcel som ísť ťahať vrecia hneď oproti nám ale boli tu zvalené zábradlia tak som zamieril na ľavú stranu a náhodne si vybral prvý ktorý mi prišiel pod ruky pretože tu nebol čas na rozmýšľanie. Začali sme tahať a ja som po pár sekundách pochopil že dnes nevyhrám a že mi ostane druhé miesto. Dôvod ?. Ten je jednoduchý a to váha jednotlivých vakov. Neviem akým spôsobom dobrovoľníci nakladajú jednotlivé vaky ale určite niesú všetky naložené rovnako a určite sú niektoré o dosť ťažšie ako druhé. Kým ja som svoj ťahal po centimetroch hore tak Peťovi to šlo hore o dosť rýchlejšie a to si nemyslím že tam je taký rozdiel medzi mojou a Petrovou silou. Asi v polovici som začal chápať že budem mať veľký problém aby som tento vak vôbec vytiahol ale už som nechcel vymýšľať a ísť ťahať druhý pretože som nechcel strácať ďalšie sekundy a chcel som skúsiť Petra ešte stiahnuť pod dlhým ostnáčom. Chýbalo mi len niekoľko centimetrov ale jednoducho fyzika je fyzika a aj keď som lano držal a nepustil a stisk nepovolil tak aj tak vak šiel smerom nadol a vytiahlo ma do vzduchu niekoľko centimetrov a vak skončil na zemi. Síce som ho nepustil a mohol som ísť ťahať ešte raz čo som aj skúsil ale ruky som mal vysilené tak som si dal 30 burpees a dokončil tak preteky na druhom mieste. Nebol som ani sklamaný ani nič také , bol som rád aj za druhé miesto veď to je pekné umiestnenie a kedysi by som za druhé miesto aj keď v takejto konkurencii dal čokoľvek a skákal by som od radosti takže niekedy sa musíme uspokojiť aj s menej a netreba stále chcieť všetko lebo to nikdy ani nebudeme mať. Tak ako sme sa dohodli sme teda len zhodili medaile do mobilnej fyzio a vydali sa na druhé kolo , aj keď v trošku pomalšom tempe aj tak som za cca 1:05 hod bol opäť vo festivalke na oštepe ktorý som nedal ale burpees sa mi nechcelo robiť a keďže sme šli nesútažne tak som sa bez burpees pobral na herkula že idem ho skúsiť vytiahnuť. Tu som teda pochopil to čo som písal vyššie že váha vakov je absolútne nerovnomerná a teraz som si vybral také vrece ktoré som aj napriek tomu že som mal už aj druhé kolo za sebou a bol som úplne zamrznutý tak som ho vytiahol bez akýchkoľvek problémov ani som sa nezaprel nohou a podľa mna tam bol rozdiel vo váhe 15 alebo aj viac kg. Ešte som sa uisťoval či náhodou neťahám ženské ale nie bolo to mužské pretože to bolo na tej strane na ktorej som ťahal aj na pretekoch. Preto som bol teda mierne sklamaný že o mojom umiestnení rozhodlo vo veľkej miere aj akási náhoda alebo smola že jednoducho som si vybral v tej rýchlosti zlý vak. A myslím si že toto nie je tipos bingo a že táto prekážka by nemala byť o štastí či neštastí ,že aký ťažký vak si človek vyberie ale že by to malo byť fér a naložené všade viac menej rovnako.Preteky v Pezinku aj napriek tomu zanechali vo mne pekný dojem a bol som naozaj spokojný s celým víkendom aj keď počasie v nedeľu mohlo byť o čosi lepšie. Trať supru mala podľa mojich hodiniek 10,7 km a prebehol som si ju dva krát a nameralo mi to rovnako takže myslím si že to aj správne bolo takže neviem či organizátori zabudli na pár km alebo nás len chceli ušetriť pred zlým počasím ale myslím si že ľudom to až tak nevadilo že to bolo o čosi kratšie. Už sa teším na ďalšie preteky v novej lokalite a to v Zakopanom, ktoré budú o dva týždne a pokračuje tu aj CEU séria kde musím ešte zamakať a upevniť si druhú pozíciu ktorú momentálne okupujem aj keď len o bod pred Mišom.AUTOR: JAKUB HAVIARIK
