Minulý rok v Pezinku som zažil ( pre mňa) vynikajúce počasie na preteky, keďže pršalo a bola zima. Tento rok to už bolo o niečom inom ale štart bol opäť ráno o 7 takže to bola pohoda a čakal nás opäť len rýchly sprint. Konkurencia sa tu zišla opäť nadupaná a po zranení sa nám vrátil aj Peter. Po víťazstve v Kromeríži som si sériu nechcel znova pokaziť takže určitý stres a tlak som na štarte cítil. Veľmi rýchlo po štarte však tieto pocity vystriedal klasický pretekový kľud, kde sa sústredím len na beh. Tentokrát som sa už na samotné čelo pretekov nehnal, chcel som sa úvodnú bežeckú pasáž držať kúsok vzadu a zaútočiť v kopci. O tempo sa staral Bendi ten to však prepálil a na čelo sa dostali Peter a Pavel, ktorý si vytvorili mierny náskok. Po asi 1 km po rovine sa konečne začalo bežať aj do kopca a ja som začal mierne zrýchlovať. Na cca 2,5km nás čakal vrchol kopca, čo bol vlastne možno aj najvyšší bod trate a ja som bol na tretej pozícii cca 15 sekúnd za vedúcou dvojicou. Po balanci a monkey bare som sa k dvojke vpredu priblížil ešte bližšie. Plate drag, jedno prudké ale nie dlhé stúpanie, zbeh , krátky kopček a boli sme pri multi. Tu som už bol v tesnom závese za nimi a dokonca som po multi odbiehal na druhom mieste, keďže Peter si dával pozor aby nespadol. Slack line som zariskoval a šiel to dosť rýchlo no podarilo sa a opäť som získal nejaké sekundy k dobru. Nasledovala bežecká pasáž, ale pomaličky sme smerovali späť do festivalky a ja som mal nohy naozaj dobré a bežalo sa mi skvele. Tak som to teda v poslednom stúpaní trochu skúsil na Pavla a dal som tam taký jemný nástup a dostal sa na prvé miesto. Nechcel som zaútočiť all in pretože som vedel, že na oštep je potrebné pribehnúť tak trochu aj v pohode ako sa hovorí. Herkules, atlas a už sme aj boli na oštepe. Ja som bol na prvej pozícii s náskokom cca 5 sekúnd na Pavla a cca 10/15 sekúnd na Petra. Rozhodol som sa, že nebudem strácať čas a hodím čo najrýchlejšie aby som získal ešte nejaké sekundy na záverečné stovky metrov. Oštep sa síce o panáka obtrel ale letel mimo a tak som aj ja letel na angličáky. Pavel a Peter dali. Cca 40 sekúnd za nami pribehol Peťo Ceniga, ktorý tiež dal. Moje angličáky mi trvali cca 1:10 min a mastil som smer cieľ odhodlaný, že skúsim bojovať ešte aspoň o 3.miesto. Za mnou však už bolo niekoľko dalších pretekárov, ktorí oštep dali a hnali sa za mnou. Pred cieľom nás čakala ešte séria prekážok, ktorá začínala lezeckou stenou a ja som videl, že Peťa Cenigu stahujem a moja strata sa zmenšuje. Na šplhu na lane to už bolo naozaj len možno 3/4 sekundičky, z A carga sme sa dostali k novej prekážke k log flipu, kde trebalo prehodiť tam a späť taký kužel naplnený vodou. Neváhal som a bežal hneď k tomu najbližšiemu, rýchlo to prehodil a keď som odbiehal smerom k invert wall a smer cieľ videl som, že sa mi podarilo skočiť dokonca až na druhé miesto, keďže obaja Petrovia predomnou s tým majú problém.V cieli som padol na zem od vyčerpania, pretože posledné stovky metrov som šiel na doraz avšak bol som štastný z toho, že nakoniec som druhý. So svojím bežeckým výkonom som bol ešte spokojnejší a preteky som si naozaj užil. A tak ste sa dozvedeli aj to ako som skoro vyhral ale aj ako som skoro prehral.Na záver ostáva povedať pár slov k tomu ako vyhrávam. Výsledkami z posledných dvoch pretekov CEU série som sa dostal na priebežné 1.miesto v sérii a už tento víkend nás čaká finále v Bialke a to na trati Beastu. Stále je však všetko otvorené a dopadnúť to môže akokoľvek, poradie sa určite ešte po finále bude meniť, ale ja verím, že prvé dve miesta ostanú v EOR tak ako to bolo po minulé roky.
