Spartan preteky v rumunskom Brasove som si vyskúšal už minulý rok a tak ako minulý rok aj tento rok sa tu konal celý trifecta víkendík. Do Brasova sme pristrelili už v utorok a spravili si tak menší výlet a hlavne aby sme boli viac oddýchnutí pretože cesta tam je naozaj dlhá. V sobotu ráno sa začínalo Suprom ktorý bol zaradený do CEU série takže som mu pripisoval asi najväčšiu dôležitosť z celého víkendu pretože v CEU sérii nie je nič rozhodnuté a rozdiely sú naozaj malé a ja musím ešte zamakať aby som si udržal druhé miesto v celkovom poradí. Vedel som , že na štarte stojí celkom veľká konkurencia ale môj najväčší súper bol Mišo Rajniak pretože to práve s ním bojujem o druhé miesto. Už zo začiatku vystrelili dopredu Peťo a borec z rumunska ktorého som poznal už z minulého roku pretože tu bežal Beast, ktorý vyhral. Prvé znamenie toho, že toto bude smolný deň pre mňa bolo to že pár sekúnd po štarte mi zo zadu niekto stúpil na nohu a vyzul mi topánku. Takže potom ako som si ju rýchlo obul som musel doťahovať hneď malú stratu. Už tu som však cítil, že sa mi nebeží vôbec ľahko a tušil som ďalšie problémy. Tým ďalším problémom sa stala vodná priekopa asi kilák po štarte. Preskočil som stenu, skočil do jamy s vodou no jej hĺbka ma prekvapila lebo ja som očakával oveľa viac vody ako tam bolo tak sa mi nejako podlomila pravá noha a ja som celou váhou dopadol na koleno. Hneď som sa postavil a bežal ďalej no bolesť bola naozaj veľká a vedel som že toto nie je vôbec dobré. Nasledovali sandbagy. Už tu som premýšľal že končím naozaj to bolelo ako sviňa- Krátke stúpanie , zbeh k bucketu a tu prišli znovu myšlienky o predčasnom ukončení. Mišo bol však kúsok predomnou a ja som to nechcel len tak zabaliť aj keď bolesť bola veľká. Ešte som aj vravel Rišovi, že asi končím no hore kopcom ma to až tak nebolelo tak som pokračoval. Balance , herkules , potom ostnáč a stále som pokračoval aj keď bolesť neustupovala ako som dúfal. Myslel som si, že to mám len narazený sval a že to nejako rozbehám. Taktiež aj poradie sa trochu pomiešalo a my sme boli viac menej jedna skupinka asi 5 ľudí na 2/3 mieste. No po prudšom stúpaní prišiel taký trailík bežecký , kde som začal výrazne strácať a vôbec som sa nevedel rozbehnúť a koleno stále bolelo. Začal som mať trochu strach pretože som nevedel čo s tým mám a nechcel som si to dosrať úplne pretože v myšlienkach sa už orientujem na Ultra ktorý bude čoskoro. Tak som sa teda niekde na cca 5,5 kilometri rozhodol, preteky predčasne ukončiť a neriskovať viac. So smútkom a zmiešanými pocitmi som stopol moje hodziny a pomalým krokom som dokráčal do festivalky a ešte som ani nebol tam a Peter už dobiehal do cieľa na prvom mieste nasledovaný rumunským pretekárom. V tej chvíli som teda dúfal , že Miša porazí čo najviac ľudí aby som mal ešte na finále šancu ho predbehnúť. Na treťom mieste však s veľkou stratou dobiehal do cieľa Dávid Szabo, ktorý bol až za mnou keď som to ja zabalil a tak som tušil že na trati sa udialo ešte niečo zaujímavé. Nakoniec vysvitlo že sa pár ľudí zatúlalo , medzi nimi aj Mišo s Rišom a niekoľko iných ľudí z elity či z age group , takže v konečnom dôsledku ma to nemuselo mrzieť že som zabalil a možno by som sa stratil aj ja a blúdil by som tam možno aj doteraz. Po dokráčaní do festivalky som teda navštívil mobilní fyzio aby sa mi pozreli čo s tou nohou mám. Zatiaľ mi ani neopuchla ani nič a bolesť sa ani nezhoršovala ba práve mal som pocit že trochu ustupuje a povedali mi že podla všetkého to bude len narazené. Bol som rád že nič vážne , tak som si teda natrel nohu chladivou masťou trochu vymasíroval a už som premýšľal čo so sprintom ktorý nás čakal poobede. Nakoniec asi 25 minút pred štartom som sa definitívne rozhodol, že pobežím.Po štarte som sa hneď tlačil na popredné miesta a vedel som že mám trochu viac síl ako väčšina pretekárov keďže som ráno toľko nepretekal tak som si nechcel nechať nikoho ujsť. Noha ma celkom bolela najmä vtedy ak som naťahoval krok alebo dole kopcom no dalo sa to vydržať bolo to oveľa lepšie ako ráno. Do čela sa dostal Peter spolu s Rumunom a ja za nimi. Vytvorili sme si mierny náskok pred ostatnými. Rumun spadol na monkey bare a my s Petrom sme spolu absolvovali okruh so sandbagom. Prekvapilo nás, že Rumun ktorý len chvíľu predtým robil burpees je už len pár desiatok sekúnd za nami. Prišlo mi to trochu čudné. Spolu s Petrom sme dobiehali aj na bucket , na ktorom si však Peter spravil menší náskok a v nasledujúcom stúpaní sa mi odtrhol na cca 30 sekúnd. Tesne pred balancom ma však už dobehol Rumun ale videl som že pred ostatnými máme dosť veľký náskok. Po ostnáči nás čakalo posledné stúpanie kde sa mi nepodarilo vydržať rumunové tempo a odtrhol sa mi aj on. Nasledovala rovinatá pasáž alebo teda v podstate zbeh do cieľa kde bol invert wall , atlas a ja videl že Peter má náskok cca 50 sekúnd a rumun nejakú pol minútku a vedel som že bude rozhodovať oštep. Ako sme pribiehali do festivalky videl som ako Peter oštep dal a dúfal som že rumun netrafí. Ten však trafil a odbiehal stále s cca 30 sekundovým náskokom. Ja som tiež dal no vedel som že nás už čaká len pár celkom jednoduchých prekážok a že zrejme je rozhodnuté. Miešali sa medzi nami ešte ľudia ktorí dokončovali super tak som celkom jasne nemohol sledovať ako si počína rumun na prekážkach. Lezeckú stenu som celkom preletel , lano tiež rýchlovka no ako som pribiehal k multi tak som videl niekoho v modrom drese zvoniť a bežať do cieľa a vravím si že je rozhodnuté. No ako som tak prišiel ešte bližšie k multiringu vtedy som zbadal ako tam stojí rumun a utiera si ruky či čo. Naneštastie ma zbadal alebo mu niekto zakričal a tak sa rýchlo vydal zdolať túto prekážku. Darmo som sa ho už snažil predbehnúť nepodarilo sa mi to a cargo pred cieľom sme takmer preleteli a v strhujúcom finiši som nakoniec o sekundu prehral a bral 'až'' tretie miesto. Bol som kúsok sklamaný no nevadí bol to pekný súboj viac ma len štvalo to že si myslím že podvádzal a neurobil 30 burpees na tom monkey bare pretože mi to prišlo čudné(a nie len mne ) že tak rýchlo sa zase zjavil pri nás.Na neďelný beast som sa celkom aj tešil no nemal som žiadne veľké ambície a očakávania a rozhodol som sa že ho celý pobežím tak na pohodu ako sa vraví a že si skúsim také tempo aké zhruba pôjdem aj na Ultra. Tak ako som aj plánoval tak sa aj stalo a ja som si celý beast odbehol na 163 pulzoch čo je u mňa len kúsok nad aeróbnym pásmom. Moje tempo bolo nezaujímavé a tak isto to prebiehalo aj na trati a nič také zaujímavé sa neudialo. Medveďa som nestretol ale trať som si užil podľa mňa bola ešte o čosi ťažšia ako minulý rok a to už minulý rok som vravel že to bol jeden z najťažších pretekov aké som bežal. Dobehol som do cieľa na piatom mieste avšak Rumun podvádzal na burpees tak dostal penalizáciu a nakoniec sa mi ušla zemiaková medaila.Myslím si že Rumunsko nesklamalo a náročné trate doplnilo aj náročné počasie. Pevne verím že tu preteky budú aj budúci rok a pre mňa je to jedna z najkrajších lokalít v CEU a určite najťažšia a oproti Rumunsku mi príde taká Kubínska ako detské ihrisko :D autor: Jakub Haviarik.
