V maďarkom meste Salgotarján sme minulý víkend absolvovali preteky Spartan, ktoré boli zároveň aj finálovými pre CEU seriu. V tejto lokalite sa konal Spartan po prvý krát takže som bol zvedavý ako to tam bude vyzerať. V tejto sezóne som sa na CEU nezameral a teda v celkovom poradí som už nefiguroval, tak teda aj napriek tomu, že sobotný Beast bol finálovým pretekom, tak to pre mňa nehralo žiadnu rolu a preteky som bral ako každé iné. Na štarte sa zišla slušná konkurencia a ja som sa tešil, že si poriadne zapretekám. Parametre pretekov boli 21km/700 nastúpaných metrov, takže som vedel, že to bude rýchlovka už od začiatku. Hneď na začiatku nás čakal sandbag a tažky balance ale zvládol som ho a držal som sa na treťom mieste. Už na nejakom 3.km nás čakal oštep, ktorý som však zahodil mimo a teda som si dal 30 burpees a prepadol sa o niekoľko priečok dozadu. Tieto burpees boli zlé aj v tom, že boli na začiatku jediného vážneho stúpania na trati a teda o to ťažšie sa mi potom rozbiehalo. Stratil som kontakt s čelom pretekov a vlastne takmer celé preteky som bežal osamote. Bežalo sa mi dobre a aj som si myslel, že bežím tak na úrovni pretekárov predomnou, keďže som sa k žiadnemu nepribližoval, no ako sa v cieli ukázalo bežal som veľmi pomaly a moja strata na víťaza bola veľmi veľká a mne to stačilo iba na 4.miesto, keďže jeden pretekár, ktorý bol predomnou sa niekde stratil tak som sa už na trati posunul na 4.miesto a ani som o tom nevedel. So svojím výkonom som nebol spokojný pretože som vedel, že ak by som oštep trafil tak by som sa dokázal udržať vpredu. Jednoducho sám som si nevedel akosi nastaviť to správne tempo a teda preto som až toľko stratil. Zdravo nahnevaný sám na seba som sa teda postavil aj na druhý deň na štart sprintu. Bol to môj prvý sprint po vyše roku a veľmi som sa tešil. Vedel som, že od začiatku sa pôjde veľmi rýchlo a teda hneď po štarte som sa snažil držať vo vedúcej skupinke. Prvé rozdiely prišli na sandbagu a na balanci kde som sa dostal do čela pretekov spolu s Rišom Hynekom a podarilo sa nám vytvoriť si menší náskok pred súpermi za nami. Nebolo na čo čakať a tak sme teda s Rišom nastolili vysoké tempo a bežali čo nám sily stačili. Na rovine som mal čo robiť aby som sa riša udržal avšak v kopci som cítil, že mám kúsok na vrch a tak som sa teda tešil. na stúpanie, ktoré nás čakalo po oštepe kde som sa chystal zaútočiť. Podarilo sa nám vybudovať si možno 10/15 sekundový náskok, no o ten sme žiaľ prišli keďže obaja sme na oštepe zamierili do burpees zóny. Peter Dorňák, Pavel Hrdina a aj Kives oštep dali a tak sme sa s Rišom po burpees vydali na stíhaciu jazdu aj keď som už tušil, že stratu sa nám už zrejme nepodarí stiahnuť. Robili sme čo sa dalo no do ostali nám už len miesta za pódiom. Ja som dokončil na 5.mieste pár sekúnd za rišom aj keď v závere som s ním stratil úplný kontakt nakoľko som mal aj na lezeckej stene aj na herkulovi trošku konflikt s dobrovoľníkmi, ktorým som bohužial nič nerozumel ale zjavne sa im niečo nepáčilo. Pani dobrovoľníčka dokonca za mnou dobehla až do cieľa, kde chcela aby ma diskvalifikovali no nakoniec sme sa nejako dohodli a vysvetlili si veci. Nie som si vedomý žiadneho porušenia pravidiel a keďže som bojoval o pódium, pretože Kives už bol pred nami len pár sekúnd, tak som nemal čas zastaviť a hádať sa s nimi pri prekážke a aj keby, tak ja po maďarsky neviem a oni nevedeli po anglicky takže v konečnom dôsledku by to nič nevyriešilo. A tak som teda bežal ďalej aj keď to vyzeralo z mojej strany nešportovo, za čo sa dobrovoľníkom ospravedlňujem. S mojím bežeckým výkonom na sprinte som bol veľmi spokojný škoda len pokazeného oštepu ale aj o tom to je. Myslím si, že by nebolo na škodu prípadne niekedy v budúcnosti zmeniť počet burpees na sprinte, mohlo by to byť zaujímavejšie, pretože 30 burpees zaberie dosť veľa času a na sprinte, ktorý trvá 30/40 minút sa to pri vyrovnanej bežeckej konkurencii jednoducho stiahnuť nedá. Čo sa týka lokality tak tá sa mi tiež páčila, bežali sme prevažne na lesných trailoch a v lese. Čo sa mi však nepáčilo a v maďarsku to nie je žiadna novinka, tak bolo znova kopec žihľavy a rôznych iných rastlinných nástrah. Je to škoda pretože potom to nám prvým pretekárom na trati pokazí dojem z celých pretekov. Samotný výkon na trati to neovplyvní alebo len veľmi málo avšak to čo zažívame potom keď nás celé nohy pália a svrbia nie je nič príjemné takže pevne verím, že sa to niekedy snáď zmení a nebudeme to musieť znova zažívať pretože to je pre mňa ( a asi nie len pre mňa ) nočná mora. Autor: Jakub Haviarik
