Dlhé a umorné bolo moje čakanie no dočkal som sa a minulý víkend som sa konečne postavil na štart pretekov Spartan. No ešte dlhšiu dobu ako som čakal na preteky som čakal na to ze budem chorý ale na rozdiel od pretekov tak toto som veru nechcel, no stalo sa. Týždeň pred pretekmi som akosi ochorel mal som zapálené hrdlo a dutiny ale veril som, že do víkendu sa dám do poriadku. Ďalšou vecou, ktorá mi nehrala do kariet bola predpoveď počasia, ktorá sa žiaľ aj naplnila a víkend vo Valci sa niesol v znamení až nechutných teplôt. V sobotu sa bežal Beast ale ja som ešte ráno tesne pred štartom nevedel ci idem pretekať alebo nie nakoľko som sa vôbec necítil ešte dobre a v poriadku. Nakoniec som sa rozhodol, že urobím akýsi kompromis a ze budem štartovať ak mi však na trati nebolo dobre a budem sa cítiť zle tak to hneď zabalím aby som si svoj zdravotný stav ešte viac nezhorsil. Nie že by samotné preteky inokedy neboleli ale už mám za sebou viac ako 120 spartanov takže to viem odhadnúť kedy je to pekná bolesť , ktorú sa oplatí prekonať a kedy to je o ničom a je to najlepšie zabaliť. Začal som teda pekne pomaly a bežal si tak v pohodicke aj keď to teplo bolo také ze hneď od začiatku som mal pocit ze sa uvarím. Po úvodnej bežeckej pasazi nás čakal prvý strmý a dlhý kopec kde som sa ale ešte stále cítil relatívne v pohode aj keď ukazovateľ toho ze v pohode niesom boli moje pulzy keďže som mal stále okolo 185-189 pulzov a nech som robil co som chcel tak nižšie to nešlo. Na vrchole stúpania nás čakal aj twister kde som sa chvíľu musel spamätať po takej dlhej dobe že ako to vlastne mam preliezt na druhú stranu. Po twisteri nasledoval zbeh do festivalky kde bola séria prekážok a ja som už v tomto zbehu začínal tušiť že zrejme s najväčšou pravdepodobnosťou dole vo festivalke to zabalím pretože som sa začal cítiť úplne na hovno a veľmi výrazne som musel spomaliť avšak pulzy som mal stále veľmi vysoké. Absolvoval som ešte plávanie, ktoré ma aspoň na chvíľu schladilo ale v hlave som už vedel ze pre mňa sa preteky skončili. A tak sa stalo ze po necelých 52 minútach som si vypol hodinky a tým sa pre mna preteky skončili. Bol som rozhodnutý že nepobezim ani na druhý deň super a veru ze som sa v sobotu poobede cítil dosť zle. No co čert nechcel tak večer už mi bolo opäť dobre a v nedeľu ráno som sa už naozaj cítil fajn a tak som sa na štart postavil znovu. Chalani po Beaste boli unavení tak som sa rozhodol ze v mojej pozícii nemám čo stratiť a ze vyrazím od začiatku naplno a uvidím ako to nakoniec skončí. A tak som aj vyletel a bežal co to šlo. Bežalo sa mi dobre, bolo mi síce teplo ale začiatočné kilometre boli viac menej v tieni takže to nebolo až také strašné. Na vrchole stúpania po twisteri už pri mne bol Pavel Hrdina ale v zbehu som si opäť vytvoril náskok. Na plávanie som pribiehal asi s 50s náskokom a až som sa čudoval ze ako sa mi dobre beží a vravím si ze no ešte jeden kopec a som v cieli tak snáď by to na bednu mohlo vyjsť. Plávanie bola v tomto teple lahôdka a potom krátke stúpanie ku sandbagom kde som sa naozaj cítil v pohode. Zobral som sandbag a siel no potom to zrazu prišlo. Kombinácia choroby a horúčavy sa konečne dostala k slovu a mňa jednoducho vyplo ako ked večer zhasnete svetlo keď idete spať a ostane len tma . Behom krátkej chvíľky bol môj minútový náskok minulosťou a súboj o prvenstvo sa zmenil na súboj o prežitie. Nejako som sa do motal na vrch stúpania, odniesol bucket, zvládol pár prekážok a polomrtvy som došiel ku ostepu kde som videl ze ak trafím tak bedna je stále ešte reálna a vo mne sa aspoň iskricka nádeje prebudila. Ta však veľmi rýchlo zhasla pretože môj ostep letel mimo a ja som tým pádom preteky zabalil a do cieľa som už len dokracal pričom mi bolo jedno koľko ľudí má ešte obehlo a v cieli to bolo 9.miesto. Aj napriek tomu ako to dopadlo som bol vlastne celkom spokojný pretože tých 50 minút kým ma nevyplo som sa cítil super ako za starých čias a bežalo sa mi parádne. Aspoň som mal kvalitný tréning a pozitívum bolo aj to ze uz som cítil že choroby som sa zbavil a ze po pár dňoch už budem v pohode opäť môžem sa pripraviť na ďalšie preteky.Po pretekoch som však bol sklamaný a smutný z jednej ďalšej veci a to z toho keď mi tímový kolega Peter Žiška oznámil, že toto sú jeho posledné preteky a končí svoju kariéru. Aj napriek presviedčaniu a dohovaraniu svoj názor nezmenil, co ma veľmi mrzí pretože som s nim zažil(nie len) na pretekoch veľa pekných chvíľ a aj keď sme na trati boli súperi tak je to škoda pretože je to kvalitný pretekár. Sice bol väčšinou predomnou no tych pár pretekov kde som sa s ním naháňal a kde som ho porazil som si zo športového pohľadu najviac cenil pretože to nikdy nebolo jednoduché. Pevne verím že svoje rozhodnutie ešte niekedy zmení a ze sa s ním ešte ponaháňam.Autor: Jakub Haviarik
