Malino Brdo pri Ružomberku som poznal, niekoľko tréningov som tu už absolvoval no preteky Spartan sa tu konali prvýkrát ale ja som vedel, že sa môžem len tešiť na krásnu a náročnú trať. Leto už máme konečne za sebou a tak som očakával príjemné jesenné počasie. Moju radosť pred pretekmi znížilo len zistenie, že štart Beastu a aj Supru bude o 06:00 hod., čo mi vôbec nevyhovovalo a nechcelo sa mi tak skoro pretekať, nakoľko na tréningy chodím zvyčajne okolo 6 ale až večer. Túto sezónu považujem za úspešnú už teraz pretože môj cieľ a to vyhrať CEU sériu som už dosiahol, takže tu mi bolo v podstate jedno ako sa umiestnim. Preto som sa aj rozhodol ešte trošku povymýšlať v tréningoch nejaké novinky a trochu experimentovať a tak som sa v deň pretekov necítil práve oddýchnutý a stopercentne pripravený. Keďže bolo 6 hodín ráno tak bola celkom tma a bolo aj dosť chladno cca 3/4°C, čo mi však nevadilo vedel som, že čoskoro sa zahrejeme poriadne. Na štarte bolo dosť silných súperov a ja som sa už pred štartom rozhodol, že moja taktika bude taká, že pobežím pomaly a trpezlivo a že skúsim zrýchliť v závere. Začiatok sa vlastne ani nejako rýchlo nedal ísť a podľa mňa by bolo hlúpe vyštartovať na plno keďže na prvých cca 2,5 km nás čakalo viac ako 400 výškových metrov. Aj keď tento úvod vyzerá hrozivo, bežalo sa mi celkom v pohode a ľahko a vlastne som to naozaj aj skoro celé bežal a zatiaľ som necítil nejaký problém. Úvod bol takmer úplne bez prekážok a ja som bol na nejakom cca 5/6 mieste ani sám neviem. Samozrejme v predu to ťahal Peťo. Prvé problémy, že niečo nie je ok som si všimol v prvom zbehu, ktorý bol strmý a veľmi technický. Takéto zbehy mám veľmi rád a viem tu získať veľa na svojich súperov no nejaký som bol drevený a neobratný a vôbec som sa nevedel dole kopcom rozbehnúť a začal som aj veľa strácať dokonca. Už pred pretekmi som pociťoval akési bolesti v ľavom stehennom svale a tu pri zbehu som to cítil no aj tak mi to prišlo čudné, že idem tak pomaly. Nasledovalo príjemné bežecké stúpanie, ktoré prerušil stairway, twister a memory. Tu som videl , že momentálne som na 5. pozícii a predomnou bol Peťo Žiška, Peťo Ceniga, Jakub Kolář a Jakub Vrbenský, ktorého som však po niekoľkých minútach predbehol a dostal sa tak na štvrté miesto. Nasledovali pre mňa najkrajšie pasáže samotných pretekov pretože to tu bolo také príjemné bežecké, bežalo sa hore dole a mali sme krásne výhľady keďže sme sa nachádzali na najvyšších miestach trate. Na dvojicu na 2 a 3-. mieste som strácal necelú minútu a na Peťa vpredu cca 2 minúty. S takouto pozícou som bol spokojný a práve takéto pozície mám rád pretože som na dostrel pódia a zároveň som tak viac v kľude a môžem pekne zaútočiť na miesta vpredu. Ďalšie problémy som však začal pociťovať keď prišiel zbeh po zjazdovke a ja som bol totálne drevený a len tak som si pomaličky cupital dole kopcom, neschopný zrýchliť. Normálne som si nahlas začal nadávať, že ako je to možné, že tak pomaly bežím dole kocpom a trochu som začal byť aj zúfalý pretože na toto niesom zvyknutý, že neviem bežať dole kopcom. Nasledoval tyrolský traverz a armer a opäť ďalšie z mnochých stúpaní. Tak ako som sa predtým k chalanom predomnou začal kúsok približovať tak som teraz zistil, že v zbehu som niečo znovu stratil a tak som to v stúpaní chcel zase stiahnuť no ani to sa mi nedarilo.Po tomto stúpaní prišiel opäť zbeh a bola to stále bieda a vedel som, že už sa musím začať tlačiť dopredu pretože teraz nás čakala séria prekážok na relatívne krátkej vzdialenosti a že potom to už bude do cieľa v podstate len dole kopcom. Memory recall, beater,bender, olympus a už sme sa blížili k oštepu. Videl som ako Peťo na prvej pozícii sa už presúva k multi ale nejako som to neriešil a sústredil som sa na situáciu bezprostredne predomnou. Chalani na 2/3 pozícii mali náskok necelú minútku takže určite si nemohli dovoliť zaváhanie. To však prišlo a obaja sa presunuli do burpees zóny a ja som sa vďaka úspešnému pokusu dostal na 2.miesto. O malú chvíľu ma však čakali najťažšie chvíle na trati pretože nás čakal bucket a sandbag. Okruhy boli dosť dlhé a hlavne do strmého kopca takže ma celkom potrápili ale podarilo sa mi ešte aj trochu svoj náskok na prenasledovateľov navýšiť. Po týchto prekážkach nasledoval v podstate už len zbeh do cieľa obohatený o niekoľko prekážok, avšak napríklad taký herkules mi ešte dal zabrať no druhé miesto som si v pohode postrážil. Ako som aj očakával boli to naozaj náročné preteky a určite patrili k jedným z najnáročnejších aké som bežal.Na druhý deň bol na programe Super. Štart bol opäť ráno o 6 ale vstávalo sa mi o čosi ľahšie ako deň predtým. Spočiatku na štarte som mal ambície, že idem bojovať o čo najlepšie umiestnenie. Toto chcenie mi vydržalo asi tak 30 sekúnd po štarte a potom ako som videl, že Peťo Mlynár spolu s Peťom Ž. nastolili vražedné tempo som sa rozhodol, že dnes mi bude stačiť 3.miesto. Nohy som mal po Beaste celkom unavené a nechcelo sa mi trpieť. Úvodné stúpanie bolo tento krát asi o polovicu kratšie. Spolu so mnou sa na 3.mieste držali Jakub Kolář a tímový kolega Jano. Bežal som si tak na pohodu aby ma to nebolelo a mal som v hlave naplánované kde zaútočím a nastúpim týmto dvom. Moje plány mi narušil Twister pretože tieto dve mladé uchá nezvládli túto prekážku a spadli. Ja som takmer spadol tiež pretože na konci som si nenašiel zvonček a tak som musel skákať na zvonček vo vedľajšej dráhe ale zvládol som to a tak som pokračoval k oštepu sám. Tu som však pochybil ja a išiel robiť burpees. Petrovia predomnou dali a o prvých dvoch miestach tým pádom bolo rozhodnuté. Ja som však vedel, že ani tieto burpees nebudú veľký problém a mal som to celé pod kontrolou stále. Jano nedal a Jakub dal takže mi ostal už len jeden súper. Multirig sme si dali ešte spolu ale potom na buckete a na sandbagoch ( ktoré boli našťastie skrátené) som trochu zvýšil tempo a nastúpil. Podarilo sa mi vytvoriť si cca 20-30 sekundový náskok. Na monkeybare som si stopol náskok aby som presne vedel koľko a rozhodol som sa, že je čas opäť trochu zrýchliť a rozhodnúť to úplne. Na plávaní, čo bolo tesne pred cieľom som videl, že môj náskok je už viac ako minútový tak som si v pohode dobehol po 3.miesto na ktoré som sa až tak veľmi nenarobil no po beaste som sa necítil sviežo.Preteky na Maline ma nesklamali, naopak splnili všetko to čo som od nich očakával a trať sa mi veľmi páčila. Pre mňa to boli zrejme najkrajšie preteky Spartan na Slovensku a jeden z najkrajších Spartanov, ktoré som kedy bežal a to ich už mám viac ako 100 na konte. Pevne verím, že sa táto lokalita stane pevnou súčasťou Spartan kalendára pre budúce sezóny.Autor: Jakub Haviarik
